A on mu odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ Matúš 22,37–40

Opäť máme pred sebou Ježišove slová, ktoré okrem iného môžeme považovať za zhrnutie Desatora. Celý zápas o život podľa tohto kódexu sa podľa mňa odohráva na fronte posledného prikázania, ktoré sa začína slovami nebudeš túžiť. Ako jediné prikázanie obsahuje zdvojený kľúčový výrok práve o žiadostivosti. Prečo sa práve toto prikázanie nachádza v závere Desatora? Aký je jeho vzťah k ostatným prikázaniam? A ako súvisí s dnešným textom?
Príbeh o prvom hriechu, v ktorom sa prvýkrát objavuje žiadostivosť v negatívnom slova zmysle (Gn 3,6), nám odhaľuje, kde je základ, z ktorého pramení všetko zlo. Inými slovami desiate prikázanie odhaľuje a rieši neviditeľnú časť ľadovca nášho hriechu. Naopak prikázania ako nezabiješ, nepokradneš a ďalšie potom riešia jeho vonkajšie prejavy.
Ako by ste pozitívne formulovali posledné prikázanie? Jeden múdry človek kedysi vyjadril, že závisť či žiadostivosť pochádzajú predovšetkým z nedostatku lásky. A tu sa už dostávame k dnešnému textu: miluj Boha a miluj svojho blížneho.
Nie je náhoda, že v hebrejskom myslení je až desiatka číslom celku. Tu sa uzatvára kruh a dostávame návod ako žiť desatoro. Nepožiadaš alebo pozitívne povedané miluj.

Martin Lindtner