Potom ho zaviedol do Jeruzalema. Tam ho postavil na chrámové cimburie a hovoril mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa odtiaľto dolu. Veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe, aby ťa chránili a Oni ťa vezmú na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň.“ Ježiš mu odpovedal: „Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“

Lukáš 4,9–12

O tom, že diabol je pokušiteľ, asi nikto nepochybuje. Málokto však predpokladal, že sa pokúsi zviesť na hriech aj Boha. Napriek tomu sa o to snaží a rád pritom cituje Božie slovo.

K Ježišovi, ktorý je oslabený štyridsaťdňovým pôstom, prichádza s rovnakou taktikou, akú použil v prípade našich prvých rodičov v raji – cituje Božie slovo. Ježiš sa nenechá oklamať a reaguje rovnako – cituje Božie slovo.

Zaujímalo by ma, či diabol veril, že sa mu to podarí, alebo to len skúšal, aby si jedného dňa nevyčítal, že sa o to ani nepokúsil. Neviem. Do jeho srdca a mysle nevidím, tak o tom radšej nešpekulujem.

Rozmýšľam, či aj ja niekedy pokúšam Boha. Nemyslím to tak, že by som ho pokúšal na hriech. Skôr myslím na situácie, keď presne viem, čo by som mal urobiť. No predsa sa v modlitbe pýtam Stvoriteľa, či by som si mohol vybrať inú možnosť, ktorá sa mi zdá príjemnejšia a jednoduchšia ako to, čo mi hovorí On.

Z vlastnej skúsenosti viem, že vždy, keď idem proti Božej vôli, neskončí sa to dobre. Preto si želám, aby som sa dnes ani na chvíľu neodklonil od smeru, ktorým ma chce Boh viesť. Ježiš mi ukázal, čo mám robiť, keď som pokúšaný – mám sa držať Božieho slova.