Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa. (Jak 2,19)

Ježišov brat Jakub viedol jeruzalemský zbor. Raz napísal list kresťanom, ktorí žili mimo Palestínu. Dotýka sa v ňom samotného základu kresťanstva, konkrétne viery. Mnohí si pletú vieru s názorom. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí tvrdia, že veria v Boha, pričom ich vierou je presvedčenie, že tam niekde vo vesmíre je nejaký Boh. Táto informácia však nehrá nijakú rolu v ich živote. Boh nie je ich priateľ, ale len niekto, kto možno existuje.
Jakub naznačuje, že pravú vieru poznáme podľa toho, že poslúchame Boha. Nie je to poslušnosť zo strachu alebo z vypočítavosti, ani preto, že musím. Poslúcham preto, lebo chcem. Keď spomína démonov a ich vieru, používa toto slovo v zmysle informácie. Oni vedia, ale nič to s nimi nerobí. Azda len to, že majú strach, a ich život to nijako pozitívne neovplyvňuje.
Môžem nejakým spôsobom otestovať, aká je moja viera, prečo verím, prečo počúvam, čo mi Boh hovorí? Skúsme si predstaviť, že by sa zistilo, že Boh neexistuje. Bol by to nevyvrátiteľný fakt. Čo by sa zmenilo v tvojom živote? Asi by sme neuctievali niekoho, kto neexistuje. Ale čo vzťahy s ľuďmi – striedal by si partnerov, holdoval alkoholu, používal nečestné spôsoby, aby si zbohatol? Šiel by si cez mŕtvoly? Bral spravodlivosť do vlastných rúk? Alebo by sa toho až tak veľa nezmenilo, pretože si presvedčený, že to, čo si poznal z Biblie, je pre život najlepšie?
Prečo robíš to, čo robíš? Aby mal Boh radosť alebo preto, lebo máš z neho strach? Takisto je možné, že kvôli ľuďom. Je len však jedna správna motivácia. Robím to, pretože viem, že je to pre môj život to najlepšie. Boh mi radí pre moje dobro, a tak som ho spoznal.
Mnohí majú dnes falošnú predstavu o svojej viere. Jedného dňa však budú počuť slová: „Nepoznám vás.“ Nie azda preto, že by ich Boh nemal rád, ale preto, že ho nikdy skutočne nepoznali a nedovolili mu, aby zmenil ich život.

Bože, aká je moja viera? Otvor mi oči, aby som videl svoj život v správnom svetle. Chcem byť Tvojím priateľom, nielen poslušným sluhom.

Jindřich Černohorský