Nebaž po jeho pochúťkach. (Prísl 23,3.6)

Zákaz roztúžiť sa, resp. prepadnúť žiadostivosti po pochúťkach vladára, je ako dôležitý pokyn tiež uvedený dvakrát. Nedá sa preto (nesmie sa) prehliadnuť; to znamená, že je potrebné vyrovnať sa s ním. Upozorňuje nás na päť skutočností, ktoré život s Bohom prináša:
a) nárok na sebaovládanie týkajúci sa jedla. Jedlo, konkrétne pochúťky, nesmú byť určujúcou hodnotou, nesmú ovládať našu perspektívu;
b) obmedzenie žiadostivosti. Zákaz požaduje kontrolu nad emóciami, vnútornými túžbami, nad žiadostivosťou. Poslucháč sa nesmie dať svojím bažením ovplyvňovať a musí pracovať na svojom oslobodení od svojho roztúženia sa;
c) sebapoznanie. V tomto prípade poznanie vlastnej potencie k baženiu: tendencia k žiadostivosti v nás je, inak by nebolo potrebné zakazovať ju;
d) dôraz na potlačenie ambicióznosti v zmysle: drž sa v medziach, rešpektuj spoločenské hranice. Dychtiť po pochúťkach vladára môže byť výrazom dychtenia po spoločenskom postavení. Preto je tu zakazovaná ctižiadostivosť, snaha pretlačiť sa hore. Poslucháč má teda zostať tam, kde patrí;
e) úpravu sociálneho správania alebo obmedzenie v tom, s kým mať a s kým nemať spoločenstvo (podobne Prísl 22,24). Zákaz teda požaduje: osloboď sa od človeka, ktorý sa stravuje pochúťkami, drž sa svojho.

Znovu ďakujeme za to, čo sa z tohto textu smieme o sebe dozvedieť. Osloboď nás, Hospodine, od žiadostivosti po spoločenskom postavení a od baženia po jedle a užívaní si. Pomôž nám, aby sme si toto nebezpečenstvo uvedomovali a aby nás tieto potreby nedeterminovali.

Jiří Beneš