Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám?… Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane… Lukáš 1,18.20

„Daj si pozor, za čo sa modlíš! Boh totiž môže tvoju modlitbu vypočuť!“ Toto mi kedysi dávno povedal staručký pastor, ja som mu však vtedy vôbec nerozumel.
Zachariáš a Alžbeta dlhé roky prosili Boha, aby im dal dieťa. Teraz, keď sa tak má stať, Zachariáš tomu nemôže uveriť. Hoci mu túto správu prináša samotný anjel, požaduje dôkaz.
Ako kňaz dobre poznal príbeh Abráma a Sáraj, ktorí sa tak-isto stali rodičmi vo vysokom veku. Jeho prosba je svojím spôsobom modlitbou. Obracia sa na Boha prostredníctvom anjela, ktorý mu odpovie: „Chceš dôkaz? Budeš ho mať. Od tejto chvíle onemieš. Opäť začneš rozprávať až v okamihu, keď splním svoj sľub.“
Neviem, prečo Boh zvolil práve takéto znamenie, ale určite splnilo svoju úlohu. Keď sa Zachariáš vrátil z chrámu domov, zapracoval na tom, aby sa mu vrátila reč. Aby sa totiž jeho syn narodil, musel pre to aj sám niečo urobiť.
Boh počuje moje modlitby. Počuje, ale odpovedá na ne, až keď nastane správny čas. Niekedy je to hneď, inokedy po rokoch a niekedy až vtedy, keď už ani neveríme, že by mohol naše prianie splniť.
Dnes už rozumiem slovám staručkého pastora a pri svojich modlitbách viac uvažujem o tom, čo hovorím.

Bože, som rád, že moje modlitby vypočúvaš s rozvahou, ktorá Ti je vlastná. Nauč aj mňa zvažovať slová, keď s Tebou hovorím.