A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Najprv musí prísť toto, ale koniec nebude hneď.

Lukáš 21,9

Rozhovorom o „konci sveta“ sa Ježiš snaží pripraviť svojich učeníkov na budúcnosť. Ešte stále totiž veria, že ich Majster povedie povstanie proti rímskej okupácii. Ježiš vie, že toto nie je cieľom jeho pozemského poslania.

Postupne učeníkov oboznamuje s tým, čo ich čaká. Rimanov neporazia a nevyženú z krajiny. Naopak, Rimania vyženú Židov z Jeruzalema a mesto i chrám ľahnú popolom. Nebude to však koniec sveta. Dejiny pôjdu ďalej.

Koniec príde oveľa neskôr. Predtým, ako sa Ježiš vráti, aby ukončil dejiny zla na našej zemi, sa musí stať ešte veľa vecí. Zlo bude ešte dlho vládnuť v životoch ľudí. Budú vojny a povstania. Ľudia budú umierať a mnohé mestá a národy zaniknú. Stále to však nebude koniec. Ľudia musia vedieť, ako to vyzerá, keď v ich srdciach bude vládnuť hriech a zlo namiesto lásky.

Prečo nám Ježiš odhaľuje budúcnosť? Čo tým sleduje? Nejde mu o to, aby sme sa stali odborníkmi na to, čo nás čaká. Keď však vidíme, ako sa jeho slová plnia, máme si uvedomiť, že On je autorita, preto mu môžeme dôverovať. Aj keď sa okolo nás dejú hrozné veci, v srdci môžeme mať pokoj, pretože sme a budeme v jeho rukách. Aj keď zomrieme, On má moc vrátiť nám život. Nie na niekoľko rokov, ale navždy.

Život na našej hriešnej planéte nie je jednoduchý. S Ježišom však môžem zostať pokojný aj v nepokojných časoch.