K tebe volám, zachráň ma, chcem plniť tvoje príkazy. Pred svitaním vstávam, o pomoc volám, na tvoje slovo čakám. Moje oči sa budia skôr než nočné stráže a premýšľam o tom, čo si povedal. Žalmy 119,146-148

Mnohým sa nedarí, ani keď sa odovzdávajú Bohu, prijať požehnanie skutočného spoločenstva s ním. Sú v prílišnom zhone. Náhlivými krokmi sa tlačia do kruhu Kristovej láskavej prítomnosti, na chvíľku sa zastavia na posvätných nádvoriach, ale nečakajú na radu. Nemajú čas pobudnúť s božským Učiteľom. Vracajú sa k svojej práci zaťažení svojimi bremenami.
Títo pracovníci nikdy nedosiahnu významnejšie úspechy, ak sa nenaučia tajomstvu sily. Musia si dopriať čas na rozmýšľanie, modliť sa a čakať na Boha, aby obnovil ich telesnú, duševnú a duchovnú energiu. Potrebujú povznášajúci vplyv jeho Ducha. Ak ho dostanú, potom budú občerstvení sviežosťou života. Vyčerpané telo a unavený mozog sa občerstvia a srdcu sa uľaví.
Nestačí len okamih stíšenia, ale našou potrebou je osobné spojenie s Kristom, sadnúť si a mať s ním spoločenstvo. (Ed 260.261; VYCH 224)

Bože, vieme, že krátky okamih stíšenia nestačí… Tak veľmi potrebujeme dopriať si čas na osobné stíšenie a modlitbu, aby si mohol obnoviť naše telesné, duševné i duchovné sily.