Ako len milujem tvoj zákon! Celý deň o ňom rozjímam.

Ž 119,97

Kto číta a skúma Písmo, akoby hľadel do studne, ktorej hĺbku a šírku si uvedomuje tým viac, čím dlhšie sa do nej díva. Tajomstvo Božej lásky, ktorá dala svojho jednorodeného Syna ako výkupné za naše hriechy, počas pozemského života nikdy úplne nepochopíme. Dielo nášho Vykupiteľa na tejto zemi je a vždy bude témou presahujúcou naše obmedzené chápanie. Aj ten najusilovnejší bádateľ uvidí pred sebou bezbrehý, nekonečný oceán poznania. Pravdu Ježiša Krista možno skúsenostne zažiť, no nikdy nie vysvetliť. Jej výška, šírka a hĺbka sú nad naše chápanie.

Pri pokornom skúmaní Božieho slova sa pred nami odhaľuje veľká téma vykúpenia. Čím dlhšie o nej uvažujeme, tým sa stáva veľkolepejšou. V snahe pochopiť ju zisťujeme, že sa pred nami stále viac roztvára do šírky a výšky. Srdce, ktoré prijíma Božie slovo, nie je ako vyschýnajúci rybník či deravá nádrž. Je ako horská bystrina zásobená z nevyschýnajúcich prameňov. Ich studená voda občerstvuje unavených, vysmädnutých a pod bremenom padajúcich ľudí. (KP 97.98; COL 129.130)

Pane Ježišu, prosím, nech Tvoje slovo dnes občerství našu dušu.