Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo!, zažiaril v našich srdciach, aby priviedol na svetlo poznanie Božej slávy na tvári Ježiša Krista. Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zmietaní, no nehynieme… Druhý list Korinťanom 4,6-9

Moja dobrá kamarátka ma pozvala na obed. Vôňu dobrého jedla bola cítiť, už keď som vchádzala do jej bytu. Bolo prestreté, a pretože obe máme rady sladkosti, na stole ležal aj malý „prorok“ – dezertná lyžička, ktorá signalizovala, že po obede sa možno tešiť na niečo dobré.
Počula som príbeh o žene, ktorá chcela mať v rakve malú dezertnú lyžičku – ako symbol toho, že po smrti ju čaká niečo lepšie, vzkriesenie.
Aj keď na zemi môžeme žiť život plný starostí, trápenia a obáv, nemusíme prepadať beznádeji. Pritom náš optimizmus nepramení z toho, že to zvládneme (pretože často to nezvládame), ale z toho, že Ježiš nám sľubuje večný život v jeho kráľovstve. Dokým príde, opakujme si jeho sľub: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ (Mat 28,20)

Bože, ďakujem Ti, že s Tebou môžem hľadieť do budúcnosti s nádejou a radostne očakávať Tvoj príchod.

Bohumila Fürstová