V treťom roku kraľovania judského kráľa Jojakíma prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obľahol ho. Pán mu vydal do rúk judského kráľa Jojakíma i časť náčinia Božieho domu. Odniesol ich do krajiny Šinár, do domu svojho boha. Nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. Daniel 1,1.2

Slovo má úžasnú moc – môže zmeniť môj život i môj údel. Môže, ale nemusí, pretože všetko závisí od toho, či ho beriem vážne.
Dlhé desaťročia varovali proroci Židov, že ich spôsob života privolá národnú katastrofu. Tento proces sa vlastne začal v čase kraľovania Šalamúna. Jeho syn hneď na začiatku svojej vlády zapríčinil rozdelenie Izraela na dve kráľovstvá, ktoré niekedy bojovali proti sebe. Neprestajne prichádzali proroci, aby ich varovali, ale Židia ignorovali „slovo“, ktoré im posielal Stvoriteľ.
Potom nastal deň D. Nabuchodonozor porazil judské vojsko a z Hospodinovho chrámu odniesol posvätné nádoby a umiestnil ich vo svätyni svojho božstva.
Daniel píše, že to bol Stvoriteľ, kto dopustil toto nešťastie. Chcel, aby Židia pochopili, že jeho „slovo“ nehodno ignorovať. Toto „slovo“ môžeme rešpektovať alebo ho môžeme ignorovať, no príbeh zaznamenaný v knihe Daniel nám pripomína, že slová prorokov treba rešpektovať. Takisto ako Stvoriteľa.

Bože, ďakujem za proroctvá. Pomáhajú mi uvedomiť si, v akej dobe žijem, a chránia ma pred zbytočnými problémami. Chcem ich rešpektovať.