Všetko, čo tvoja ruka nájde k práci, urob podľa svojej sily, lebo niet práce ani uvažovania, ani poznania a múdrosti v podsvetí, do ktorého ideš. (Kaz 9,10)

Arabské príslovie hovorí: „Čo máš urobiť dnes, nechaj na zajtra. Čo máš zjesť zajtra, zjedz dnes. Možno tu zajtra už nebudeš.“ Myslím, že toto príslovie vystihuje myslenie dnešného človeka. Prečo urobiť niečo, čo nemusím a nezjesť niečo, čo môžem, keď aj tak neviem, čo bude zajtra? Čo ak dnes umriem?
Zmyslom a cieľom života je podľa Šalamúna taký vzťah s Bohom, ktorý môže poraziť aj smrť. Kto využije každý deň na budovanie dobrého vzťahu so Stvoriteľom, nemusí sa báť smrti. Smrť je niečo, s čím musíme počítať. Aj keď sa jej vďaka viere v Boha nemusíme báť, nemali by sme na ňu zabúdať. Ak totiž nevyužijeme šancu, ktorú nám ponúka tento život, potom sa pre nás smrťou všetko končí. Apoštol Pavol pripomína: „Hľa, čas milosti je tu, ten správny deň je teraz!“ (2Kor 6,2)
Kamarát Karol má problém s niečím, čo sa stalo pred polstoročím. Nepohodol sa s babičkou a odišiel od nej so slovami: „Už ťa nikdy v živote nechcem vidieť!“ Výkričníkom za tým všetkým bolo poriadne buchnutie dverami. Hneď, ako odišiel, mu bolo jasné, že to prehnal a vnútorný hlas mu hovoril, aby sa vrátil a ospravedlnil, pretože babička ho má naozaj rada. Ego mu však bránilo vrátiť sa, zazvoniť a poprosiť ju, aby na to všetko zabudla.
S babičkou sa potom nevideli dva roky. Medzitým ju odviezli do nemocnice, kde podstúpila náročnú operáciu. Lekári jej nedávali veľkú šancu a ona si uvedomovala, že jej život sa pomaly končí. V tom čase poslala po otcovi Karolovi odkaz, aby za ňou prišiel. Jemu sa práve nechcelo, a tak povedal, že pôjde až zajtra. Babička v tú noc zomrela a Karol si už päťdesiat rokov vyčíta to „zajtra“.
Šalamún radí, aby sme svoju „večnosť“ nenechávali na zajtrajšok, pretože nevieme, či nejaký ešte budeme mať. Možno zmeškáme poslednú šancu, ktorou môže byť ten dnešný deň.

Pane Ježišu, odnauč ma nechávať dôležité veci na poslednú chvíľu. Pomôž mi neodkladať na neskôr to, čo by malo byť mojou životnou prioritou. Ďakujem Ti, že ma učíš na prvom mieste hľadať Tvoje kráľovstvo.

Vlastimil Fürst