Zadovážil som si otrokov a otrokyne, mal som aj domácich sluhov, vlastnil som veľa dobytka a oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. Nahromadil som si aj striebro a zlato, poklady cudzích kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov, speváčky i rozkoš ľudských synov — množstvo žien… Znenávidel som život, lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom, veď všetko je márnosť a honba za vetrom. Kazateľ 2,7.8.17

Poznám mnohých ľudí, ktorí svoj život vnímajú ako nekonečnú zábavu. S niektorými z nich som sa zoznámil v sociálnom šatníku humanitárnej organizácie ADRA, kde si každý pondelok chodili po čisté oblečenie.
Šalamúna som v sociálnom šatníku nestretol. Nepotreboval to, bol predsa kráľ. Aj keď vládu zveril na čas iným, stále mal čo doháňať, aby mu neušla ani jedna rozkoš, ktorú ešte nevyskúšal. On o tom taktne mlčí, ale Biblia prezrádza, že v jeho háreme bola tisícka žien. Niektoré sa stali jeho oficiálnymi manželkami, iné skončili len ako „milenky“.
Pre mnohých mužov je to možno celoživotný sen, ktorý túžia uskutočniť. Robia však chybu, že nečítajú ďalej. Kráľ totiž aj k tomu dodáva, že ten, kto hľadá zmysel života v rozkoši a nerestiach, skončí rovnako, ako keby chcel dobehnúť vietor.
Radosť, šťastie a rozkoš – kto z nás po nich netúži? Boh nám to dokonca všetko ponúka. Pri tom všetkom by sme však nemali zabudnúť, že zatiaľ žijeme na planéte, kde hriech je príčinou toho, že všetko zlé nemá dlhé trvanie.

Bože, ďakujem, že môžem prežívať množstvo dobra a slastí. Nauč ma, prosím, zvládať aj obdobia, ktoré také príjemné nie sú a nebudú.