Ak ťa zvádza tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba. Lepšie ti bude, ak vojdeš do života okyptený alebo chromý, než aby si mal obidve ruky alebo obidve nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. A ak ťa zvádza tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba. Lepšie ti bude, keď vojdeš do života s jedným okom ako s dvoma očami, a hodili by ťa do ohnivého pekla. Mat 18,8.9

Včera sme rozmýšľali o tých, ktorí zvádzajú iných na hriech. Dnes sa pozrieme na tých, ktorí boli zvedení. Aj pre nich má Ježiš varovné posolstvo.
„Ak ťa zvádza tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba. Lepšie ti bude, ak vojdeš do života okyptený alebo chromý, než aby si mal obidve ruky alebo obidve nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. A ak ťa zvádza tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba. Lepšie ti bude, keď vojdeš do života s jedným okom ako s dvoma očami, a hodili by ťa do ohnivého pekla.“ (Mat 18,8.9) Keď som bol malý, často som sa vyhováral: „Ja za to nemôžem? To je chyba tých, čo ma na to nahovorili. Ja som to nechcel urobiť…“ Myslím si, že aj vy si spomínate na podobné situácie. Zaujímavé bolo, že to nikdy nezabralo. Trest prišiel, aj keď som si myslel, že som nevinný.
Tento problém sa netýka len detí. Spomínam si na diskusiu, v ktorej sa starší sťažovali na oblečenie dievčat na bohoslužbe. Jeden z nich hovoril o tom, že ho rozptyľujú kratučké minisukne a hlboké výstrihy. Svoju reč ukončil Ježišovými slovami: „Beda tomu, skrze koho pohoršenia prichádzajú.“ (Luk 17,1) Pokojne sledoval, ako sa k nemu pridali ďalší dvaja a žiadali exemplárne potrestanie týchto „zvodkýň“. Vypočul som ich a odpovedal im slovami Pána Ježiša: „Ak ťa zvádza tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba…“ Moja reakcia ich vôbec nepotešila.
Neviem, či to Ježiš myslel doslovne. Skôr si myslím, že vedel, ako radi, rýchlo a ľahko by sme niekedy utopili tých, ktorí svoju vieru prežívajú inak ako my. Preto povedal: „Možno máš práve chuť niekomu, kto ťa zvádza, priviazať na krk povraz, na ktorého druhom konci je ťažký kameň. Chvíľu však počkaj. Najprv si odsekni ruku alebo vylúp oko. Na svojom páde máš podiel aj ty – keby si sa na pokušenie nedíval a keby sa tvoja ruka po ňom nenačiahla, zvodca by sa mohol snažiť zo všetkých síl, a nič by nedokázal. Ešte stále máš chuť potrestať ho?“ Ježiš ma učí premýšľať. Nemám konať pod vplyvom emócií. Keď sa upokojím, položí mi ešte jednu otázku: „Nechceš radšej súd nad svojím zvodcom aj sebou samým prenechať mne?“ Veľmi výstižne to vystihol apoštol Jakub: „Nikto nech v čase skúšky nehovorí: Boh ma pokúša! Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť.“ (Jak 1,13-15) Keď padnem, zbytočne sa budem vyhovárať na okolnosti alebo ľudí, ktorí ma zviedli. V konečnom dôsledku je to môj problém. Ja som sa nechal zviesť. Neprosil som Boha, aby urobil poriadok v mojom vnútri a zbavil ma mojej „vlastnej žiadostivosti“. Spoliehal som sa sám na seba a svoju vôľu. Preto som prehral.

Pane, vyčisti moje srdce od všetkého zlého. Od túžby po tom, čo ma chce odviesť od Teba. Zbav ma môjho sebectva. Nauč ma mať s druhými rovnakú trpezlivosť, akú máš Ty so mnou.