Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Povedal mi všetko, čo som urobila. Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby ostal u nich. Ostal tam dva dni. A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta. Evanjelium podľa Jána 4,39-42
Sotva by sme predpokladali, že táto žena sa stane misionárkou. Mala výnimočné posolstvo, ktoré sa hodilo k jej výnimočnému (nechvályhodne známemu) životu. Stretla sa s mužom, ktorý – ako oznámila dedinčanom – jej oznámil všetko, čo urobila. A to niečo znamenalo. Pretože toho, čo urobila, bolo veľa a každý o tom vedel. V dôsledku jej svedectva sa centrum mestečka presunulo k studni – so ženou na čele.
V knihe Túžba vekov čítame: „Len čo táto Samaritánka poznala Spasiteľa, priviedla k nemu aj iných. Bola lepšou misionárkou než sami učeníci. Tí v Samárii nevideli nič misijne sľubného. Mysleli len na veľkolepé dielo v budúcnosti. Prehliadali zrelú žatvu okolo seba. Táto žena, ktorou pohŕdali, priviedla k Spasiteľovi celé mesto. Priniesla svetlo svojim spoluobčanom. Samaritánka predstavuje pôsobenie praktickej viery v Krista. Každý pravý učeník sa rodí pre Božie kráľovstvo ako misionár. Kto pije z vody života, stáva sa studnicou života. Príjemca sa stáva darcom. Kristova milosť v človekovi sa podobá prameňu na púšti, ktorý občerstvuje všetkých a v hynúcich prebúdza túžbu napiť sa z vody života.“ (TV 126; DA 195)
Žena zo Samárie bola možno nečakanou, ale rozhodne úspešnou misionárkou. Jej posolstvo o vlastnom hriechu a o osobnom Spasiteľovi inšpirovalo ostatných k tomu, aby začali skúmať sami seba. Aj oni našli svojho Spasiteľa.
Kým Ježiš nevstúpil do života tejto ženy a jej susedov, všetci sa domnievali, že je to beznádejný prípad. Ale Ježiš vykonal v jej živote dva zázraky: umožnil jej, aby sa rozlúčila so svojou minulosťou, a otvoril jej cestu k novej budúcnosti.
Z tohto pohľadu nemožno Ježiša nazvať nikým iným než „Spasiteľom sveta“.
