Raz, keď šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ Ježiš mu však odpovedal: „Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

Lukáš 9,57.58

Počas svojho verejného pôsobenia sa Ježiš stretával s falošnými predstavami o Mesiášovi. Židia verili, že Mesiáš porazí Rimanov, zasadne na trón a stane sa kráľom, ktorého sláva a moc sa prinajmenšom vyrovná Dávidovej.

Mnohí z tých, ktorých Ježiš oslobodil od démonov alebo zbavil chorôb, ho nasledovali. Jeden z uzdravených mu dokonca sľúbil, že ho bude sprevádzať všade, kam pôjde. Ježiš však vedel, že v jeho sľube je trochu vypočítavosti.

Aj učeníci rozmýšľali o tom, aké posty im Majster zverí, keď sa stane kráľom. Ježiš to vedel. Vedel aj to, že človek, ktorý sa k nemu chcel pridať, mal podobnú motiváciu. Preto mu bez váhania povedal, aká budúcnosť ho čaká, ak splní svoj sľub a stane sa jeho učeníkom.

Keď sa pozrieme do histórie, zistíme, že toto proroctvo bolo pravdivé. Prvých kresťanov prenasledovali najprv Židia, potom Rimania a v stredoveku ich vlastná cirkev. Tí, ktorí chcú žiť v súlade s Ježišovým učením, to dodnes nemajú ľahké. Bude to tak až dovtedy, kým sa Ježiš nevráti na našu zem, aby vzkriesil všetkých pútnikov, dal im domov a strechu nad hlavou. Nie na chvíľu. Navždy.

Ak sa rozhodnem Ježiša nasledovať, nemal by som čakať, že ma zahrnie komfortom a slávou kráľovského paláca. Skôr musím počítať s tým, že to nebude jednoduchá a pohodlná cesta. Jedným si však môžem byť istý – v mojom srdci bude vládnuť pokoj a mier.