Vládca Babylonskej ríše v rokoch 605 až 562 pred n. l. Do Babylonu deportoval veľké množstvo Židov.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Daniel 1–4

Veľkého kráľa Nebukadnesara poznáme najlepšie z príbehu o sne, ktorý mu Daniel vysvetlil, a o ohnivej peci, z ktorej Danielových troch priateľov zachránila nebeská bytosť. Väčšina čitateľov Biblie pozná aj príbeh o kráľovej sedemročnej duševnej chorobe. Boh varoval Nebukadnesara, že jeho pýcha môže ľahko a dramatickým spôsobom spečatiť jeho osud. To sa aj stalo. Keď sa kráľ o rok neskôr prechádzal po streche svojho veľkolepého paláca a pyšne obdivoval veľké mesto, vyslovil arogantné slová: „Či toto nie je veľký Babylon, ktorý som vybudoval svojou veľkou mocou ako kráľovské sídlo slúžiace vznešenosti môjho majestátu?“ (Dan 4,27) V tom okamihu prišiel o súdnosť a stal sa obeťou zriedkavej duševnej poruchy. Po siedmich rokoch sa mu duševné zdravie vrátilo tak znenazdania, ako ho stratil.

Nebukadnesar opäť získal plnú moc. A čo je ešte dôležitejšie, niečo sa naučil. Uvedomil si, že nie on, ale Boh Izraela je stredobodom vesmíru: „Všetci, čo obývajú zem, sú pred ním považovaní za nič, on podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme. Nie je nik, kto by mu mohol v niečom zabrániť… Teraz ja, Nebukadnesar, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies.“ (4,35–37)

Z dejín poznáme ľudí, ktorí si mysleli, že sú pánmi svojho osudu. Našťastie, vždy existovali aj takí, ktorí pochopili, že posledné slovo nemajú oni, ale Pán Boh.

Pane, modlím sa, aby som nepotreboval takú bolestnú lekciu, akú dostal Nebukadnesar, aby si uvedomil, že Ty si Všemohúci.