Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Prvý Petrov list 5,7

Pri uvažovaní o Izraelcoch sa mnohí divia nad ich nedostatkom viery a nad ich reptaním. Nazdávajú sa totiž, že sami by neboli takí nevďační. Len čo sa však ich viera ocitne v sebamenšej skúške, neprejavia o nič viac dôvery a trpezlivosti ako vtedajší Izraelci. V tiesni repcú, že Boh ich skúša. Hoci v prítomnosti majú všetko, čo potrebujú, mnohí mu nevedia zveriť svoju budúcnosť a stále sa len obávajú, aby neschudobneli a aby ich deti nemuseli trpieť biedu…
Počíname si správne, ak prejavujeme tak málo viery? Prečo bývame tak nevďační a nedôverčiví? Ježiš je náš priateľ a celé nebo dbá o naše blaho. Svojimi úzkosťami a obavami zarmucujeme Ducha Svätého. Nemali by sme podliehať mučivej a deptajúcej ustarostenosti, ktorá nám v ťažkostiach nijako nepomôže. Nikdy by sme nemali pripustiť taký nedostatok viery v Boha, aby sa nám zmyslom života stala starosť o zajtrajšok, akoby šťastie spočívalo len v pozemských veciach. Boh nechce, aby jeho ľud tiesnili samé starosti. Pán nám však nevraví, že naša životná púť bude bez prekážok. Nesľubuje, že svoj ľud z hriešneho a zlého sveta zázračne vytrhne, ale ukazuje nám spoľahlivé útočisko.
U Boha nájdeme odpočinok a pokoj. Všetky svoje starosti smieme zložiť naňho, lebo on sa stará o nás. (PP 293; PP 213)

Pane Bože, prečo Ti nedokážeme odovzdať všetky starosti? Prečo ich chceme riešiť sami? Zrejme Ti málo dôverujeme. Zmeň nás, prosím.