Ježiš v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“ Lukáš 10,21.22

Ježiš chváli a vyzdvihuje Otca, ktorému sa zapáčilo zjaviť Božie kráľovstvo, jeho pokoj a prežívanie už tu na zemi „maličkým“ – pokorným, skromným, nenápadným ľuďom. Malým v pokore a úprimnosti srdca. Títo ľudia kráčajú životom pokorne aj vtedy, keď naozaj nie je ľahké urobiť ďalší krok, prijať ešte ťažší kríž, obávanú diagnózu…, pretože hľadiac na Ježiša vidia Otca. Kráčajú odvážne a smelo za ním, lebo je pre nich všetkým.
Keď pozorujem ľudí vo svojom okolí, mám dojem, že mnohí, ba väčšina z nich sa snaží o uznanie, chcú zapôsobiť na svoje okolie, snažia sa niečo znamenať, presadiť sa, snažia sa kráčať s dobou. Aby im neunikli najnovšie trendy, musia byť stále v strehu… Nepatrím aj ja medzi týchto snaživcov?
Ježiš prišiel, aby mi zjavil Otca, aby som pocítil jeho láskyplné objatie. Neunikne mi jeho ponuka pomedzi prsty mojich mnohých aktivít a snažení? Je Boh mojím Otcom, ktorému sa snažím dať čo najviac priestoru a času vo svojom živote, ktorého velebím za všetku jeho starostlivosť a dary, ktorými ma neustále prekvapuje?
„Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho svätému menu. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.“ (Žalmy 103,1.2)