Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Mat 25,14-18

Boli ste niekedy nezamestnaní? Ja áno. Bolo to v roku 1986. Vtedy to bola rarita. Mal som vysokú školu a voľných miest v mojom odbore bolo dosť. Lenže nie pre mňa. Keď som povedal, že z náboženských dôvodov potrebujem voľné soboty, nikto ma nechcel.
Pritom šlo o tri až štyri soboty za rok. Spomínam si, aké mi to bolo nepríjemné. Štrnásť dní som chodil po rôznych firmách, a stále nič. Nakoniec som prijal prácu zásobovača u smetiarov v technických službách. Dnes je nezamestnanosť bežná. Keď sa stretnem s ľuďmi, ktorí si dlho nemôžu nájsť prácu, väčšinou majú podobné nepríjemné pocity ako vtedy ja.
Vo svojom poslednom kázaní prirovnáva Ježiš svoje kráľovstvo najprv k svadbe. Potom pridá príbeh o hrivnách. Pozrime sa dnes na jeho úvod. „Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.“ (Mat 25,14-18) Myslím si, že tento príbeh musí znieť nezamestnaným kresťanom ako rajská hudba. V nebi nebude nikto nezamestnaný. Boh, ktorého tu predstavuje bohatý človek, zveril svoj majetok sluhom. Nemá rád nečinnosť a záhaľku. Je to zrejmé z Ježišovho rozhovoru s duchovnými vodcami Izraela.
V sobotu máme podľa Desatora odložiť všetku prácu. Práve v sobotu Ježiš uzdravil človeka, ktorý bol 38 rokov pripútaný na lôžko. Uzdravený muž vzal svoje nosidlá a chválil Boha za vrátené zdravie, no Židom sa to nepáčilo. „Židia prenasledovali Ježiša aj za to, že to urobil v sobotu. Ale Ježiš im povedal: Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem. Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.“ (Ján 5,16-18) Boh, vládca celého vesmíru, pracuje bez prestania. Nemá rád záhaľku a nečinnosť. Podľa Ježišovho príbehu dáva prácu všetkým sluhom. Nedáva im rovnako, ale každému podľa jeho schopností. Úlohu dostáva aj sluha, ktorý podľa všetkého nie je veľmi šikovný. Aj on dostáva hrivnu. Má sa pokúsiť zhodnotiť ju. Dvaja sluhovia sa ihneď pustia do podnikania. Tretí vezme striebro a zakope ho na bezpečnom mieste.
Boh si želá, aby sme už tu na zemi žili takým životným štýlom, akým sa žije v jeho kráľovstve. Jeho súčasťou je aj vzájomná služba a pracovitosť. Môžeme sa to naučiť, aj keď sme práve nezamestnaní, pretože v nebi nezamestnanosť, lenivosť ani záhaľku nepoznajú.

Pane, chcem Ťa dnes prosiť za ľudí, ktorí si hľadajú prácu, ale zatiaľ sa im to nedarí. Pomôž im nájsť aj v takejto situácii zmysel života, aby sa necítili menejcenní. Ukáž im, že s nimi počítaš vo svojom kráľovstve.