Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala a skrývala sa päť mesiacov. Hovorila: „Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

Lukáš 1,24.25

Alžbeta a jej manžel sa modlili celé desaťročia. Prosili Boha o dieťa. Neplodnosť a bezdetnosť sa vo vtedajšej kultúre považovali za dôsledok hriechu.

Podľa Lukášovho svedectva si Alžbeta a Zachariáš „počínali bezúhonne“ a boli „spravodliví pred Bohom“. Nájdu sa však ľudia, ktorí bezúhonnosť a spravodlivosť závidia a hľadajú akúkoľvek zámienku, aby mohli škodiť.

Jedného dňa Alžbeta zistí, že je tehotná. Stvoriteľ vypočul jej modlitby. Bude mať dieťa. Bude mať syna. Viem si predstaviť, akú mala radosť. Radšej to však nedávala najavo a svoje tehotenstvo skrývala. Vedela, že kým sa dieťa narodí, môže oň prísť. V jej veku bol zázrak už to, že vôbec otehotnela. Ešte väčší zázrak bude, keď dieťa donosí a porodí.

Bol ešte jeden dôvod, prečo skrývala, že je tehotná. Ak by o dieťa prišla, možno by sa našli prekrúcači, ktorí by jej vysvetlili, prečo sa to stalo. Opäť by jej pripomenuli, že príčinou je nejaký veľký hriech. Kým to bude tajiť, zostane bezdetná.

Rozmýšľam, či aj ja niekomu neubližujem, keď mu v jeho bolesti a smútku dávam najavo, že všetko, čo prežíva, musí byť dôsledkom nejakého hriechu. Alžbeta sa mohla tých päť mesiacov radovať, keby vo svojom okolí nemala ľudí, ktorí sa tešia z utrpenia a bolesti iných.

Ako ľahko môžeme niekým pohrdnúť! Aj ja to robievam. Prosím Stvoriteľa, aby mi dnes pomohol povzbudiť tých, ktorí sú znevažovaní.