Toto hovorí ten, ktorý má ostrý dvojsečný meč… Zjavenie 2,12

Napriek tomu, že nemám rád násilie, od detstva sa mi páčia zbrane. Začalo sa to klasickou „rybičkou“, mojím prvým zatváracím nožíkom. Neskôr som našiel záľubu v návštevách múzeií a zámkov, kde som obdivoval staré zbrane.
Aj v Biblii sa stretávame so zbraňami ako symbolmi bezpečia. Kto mal kvalitnú zbraň, mohol v prípade prepadu brániť seba aj svojich blízkych.
V liste kresťanom v Pergame sa Ježiš predstavuje ako bojovník, ktorý má obojstranný meč. Dalo sa ním sekať jednou i druhou stranou a držať tak protivníka v šachu, nech by prišiel z ktorejkoľvek strany.
Cirkev v Pergame symbolizuje obdobie, keď sa z kresťanov stáva štátom podporovaná cirkev. Vstupujú do nej ďalší ľudia, medzi ktorými je stále viac tých, ktorí sa navonok tvária ako kresťania, ale ich vnútro zostáva naklonené pohanským božstvám. Keby mohli, kresťanstvo by zničili – ich záujem pramení iba z čistej vypočítavosti.
Na základe toho možno pochopíme, prečo Ježiš používa takúto zbraň. Útoky zrazu neprichádzajú len zvonku, ale aj zvnútra cirkvi. Ježiš dáva kresťanom v tomto období jasne najavo, že vie o tom, čo im hrozí. Pozná ich nepriateľov. Jedného dňa však potrestá tých, ktorí útočia zvonku, ale aj tých, ktorí ohrozujú cirkev zvnútra. Je totiž dobre vyzbrojený a svoju výzbroj navyše dokonale ovláda.

Pane Ježišu, som rád, že moje bezpečie nie je závislé od toho, aké zbrane mám a ako ich ovládam. Som rád, že som pod Tvojou ochranou.