Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu? A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vyslobodiť v sobotný deň?“

Lukáš 13,15.16

Vo vzťahu k sobote nám hrozí dvojaký extrém. Buď ju ignorujeme alebo fanaticky lipneme na niečom, čo Boh nikdy nepovedal.

V sobotu Ježiš uzdravil ženu, ktorá sa osemnásť rokov nemohla narovnať. Ako každý týždeň, aj teraz prišla na bohoslužbu do synagógy. Bola chorá, ale túžila sa stretnúť s Bohom. Tešila sa, že bude počuť spievať žalmy a čítať Písmo.

Ale táto sobota bola úplne iná ako ostatné. Stretla sa s Ježišom, ktorý ju uzdravil. Osemnásť rokov sa musela pozerať do zeme. Keď šla alebo stála, nemohla vidieť nebo. Keď ju Ježiš uzdravil, narovnala sa, pozrela do neba a chválila Stvoriteľa ako ostatní, ktorí prišli do synagógy uctievať Hospodina.

Na bohoslužbe boli aj ľudia, ktorí sa z toho netešili. Fanatický prístup k sobote im nedovolil pripojiť sa k uzdravenej žene a spolu s ňou oslavovať Stvoriteľa. V Ježišovi nevideli Mesiáša, ktorý vyslobodzuje od hriechu, od nesprávneho pohľadu na Boha a od fanatického postoja k sobote.

Sobota je deň, keď nám Ježiš vracia slobodu. Chce, aby sme mali dostatok času na radosť a oslavu Stvoriteľa. To nás ochráni pred duchom fanatizmu.