„Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.“ A všetci sa začali radovať.

Lukáš 15,23.24

Ten deň sa spočiatku zdal ako každý iný. Všetci si konali svoju prácu. Jedni robili na poliach, druhí sa starali o dobytok. Ďalší zas pripravovali všetko, čo bolo treba, aby sa po návrate mohli všetci umyť, prezliecť do čistého oblečenia a dobre najesť.

Ale potom odrazu starý pán vybehol z brány a utekal v ústrety nejakému smradľavému bezdomovcovi. Po chvíli ho priviedol domov a dovolil mu vykúpať sa. Zažratá špina postupne povolila, príšerný svinský zápach nahradila vôňa parfumu. Obliekli ho do najlepších šiat, aké mali. Až vtedy aj tým najmenej vnímavým došlo, že rebel, ktorý pred časom urazil takmer všetkých v dome a potom zmizol, sa vrátil domov.

Otec ho privítal, akoby sa nič nestalo. Dokonca na jeho počesť usporiadal hostinu. Pozval na ňu každého, kto bol v dosahu. Hostina to bola vskutku veľkolepá. Stoly sa prehýbali pod ťarchou rôznych dobrôt. Ľudia jedli a postupne sa na nich preniesla nákazlivá radosť, ktorú prejavil ich pán.

Boh sa vie radovať. Vie jasať a skákať od radosti. Ak je náš nebeský Otec takýto, potom by sme ani my nemali byť stále vážni. Kresťanstvo je predsa založené na dobrej správe. Na posolstve záchrany pred večnou smrťou. Na ponuke večnej radosti v kráľovstve nášho Stvoriteľa.

Prečo sa neradovať už dnes? Prestaňme sa mračiť a svoju tvár rozžiarme spokojným a šťastným úsmevom.