Dávid dodal: Akože žije Hospodin, len Hospodin ho môže zasiahnuť, a to tak, že zomrie prirodzenou smrťou alebo vytiahne do boja a v ňom zahynie. Nech ma chráni Hospodin, aby som napadol jeho pomazaného. Vezmi mu teraz kopiju, čo má pri hlave, i poľnú fľašu a odíďme! Prvá Samuelova kniha 26,10.11

Moja profesia mi umožňuje, žiaľ, stretnúť aj takých ľudí, ktorých rukou zomrel iný človek. Keby mohli, všetci by to najradšej vzali späť. Aj tí, ktorí zabíjali počas obrany svojej vlasti.
Saul už netají, že chce Dávida zabiť a za jeho hlavu dokonca vyhlási odmenu, a na miesto, kde sa Dávid ukrýva, vytiahne s troma tisíckami bojovníkov.
Aj kráľ je iba človek a musí sa vyspať. Dávid túto situáciu využije a v noci sa vkradne na miesto, kde Saul odpočíva. Jeho spoločník chce kráľa zabiť, ale on mu to nedovolí. Radšej Saula prenechá Božiemu súdu, a tak mu vezme len kopiju a poľnú fľašu. Paradoxne, je to už druhýkrát, čo Dávid nevyužije možnosť zabiť muža, ktorý mu chce vziať život.
Dávid zabil v boji množstvo nepriateľov. Napriek tomu, že je ešte mladý, vie, že najlepšie urobí, keď toto rozhodnutie prenechá Bohu. On ho vykoná v správny čas. Rozhodne sa teda radšej čakať, lebo nechce prevziať zodpovednosť za súd nad pomazaným kráľom do vlastných rúk. Až budúcnosť ukáže, že to bolo veľmi múdre rozhodnutie.
Rozhodnutie, či vziať súd do vlastných rúk, patrí k tým najťažším. Dávidov príbeh ukazuje, že je lepšie, keď tomu pokušeniu odoláme.

Bože, keď ma všetko nabáda k tomu, aby som vzal veci do vlastných rúk, potrebujem Tvoju radu. Nauč ma, prosím, vnímať Tvoj hlas.