Ak ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto odsudzovať za to, za čo ďakujem? Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu. Prvý list Korinťanom 10,30-31

Ako kresťania by sme sa mali učiť vďačnosti. Niekedy nám v tom bránia iní kresťania, ktorí to, z čoho sa radujeme, nepovažujú za najlepšie. Človek predsa nemôže byť vďačný Bohu za niečo, čo je hriešne! Problém je v tom, že každýmáme vlastný pohľad a vlastné meradlo, podľa ktorého sa snažíme posudzovať druhých.
Bohu môžeme byť vďační za veľa. Často si to však nevážime a radi to znechucujeme aj ostatným. Keď nás počúvajú, môžu stratiť dôvod na radosť a vďačnosť a nakoniec možno aj úplne odmietnuť Boha.
Pavol v pasáži, ktorá predchádza úvodný text, rieši problematiku jedenia mäsa obetovaného modlám a schvaľuje ho, ak modla nie je pre konzumenta autoritou. Potom dodáva, nech nie sme kameňom úrazu. Veľa ľudí si to vykladá tak, že nemáme robiť to, čo prekáža ostatným.
Nie je však kameňom úrazu skôr ten, kto horlivo kritizuje všetko, čo nie je v úplnom súlade s jeho vlastným poňatím viery?
Buďme vďační Bohu. Radujme sa z toho, čo nám dal. Nenechajme sa okradnúť o svoju vďačnosť tými, ktorí sa často radovať ani nedokážu.

Bože, Otče náš, ďakujem Ti za všetko dobré, čo môžem prijímať z Tvojich rúk. Pomáhaj mi, nech si plne uvedomím, komu za to vďačím. Nech dokážem prejavovať vďačnosť Tebe aj ľuďom.

Vlastimil Fürst ml.