Hospodin, Boh, povedal hadovi: Pretože si to urobil, budeš prekliaty, vyvrhnutý spomedzi všetkého dobytka a všetkých divých zvierat. Budeš sa plaziť po bruchu a hltať prach po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu! Prvá kniha Mojžišova 3,14.15

Priali ste niekedy niekomu niečo zlé? Už vás niekto tak rozčúlil alebo vám tak veľmi ublížil, že ste ho mali chuť prekliať?
Ak áno, možno pochopíte, aké emócie prežíval Stvoriteľ, keď preklial hada. Napriek tomu, že text hovorí o hadovi, z kontextu vyplýva, že prekliaty bol diabol, ktorý hada použil ako svoje médium.
„Koho Stvoriteľ vlastne preklial – hada alebo diabla?“ To je nekonečná dilema. Som presvedčený, že kliatba padla na hlavu zvodcu – diabla. Had bol len prostriedok diablovho plánu. Videli ste už niekedy hada, ktorý žerie prach? Ja nie. Práve preto Boh používa symbolickú reč, ktorá vystihuje diablov osud.
Áno, bol to diabol, komu o päť tisícročí neskôr Ježiš rozdrvil hlavu, keď porazil smrť a vstal z mŕtvych. Od tej chvíle je „starý had“, ako diabla nazýva Ján v Zjavení, porazený.
Boh radšej žehná. To, že diabla preklína, prezrádza, aké silné emócie v ňom prebudil pohľad na našich prarodičov po tom, čo ich had zviedol. Stvoriteľovi nie je jedno, čo prežíva jeho „dielo“, lebo mu na nás záleží. Diablovi však sľubuje, že bude porazený.

Pane Ježišu, obdivujem Tvoju lásku, ktorá Ťa priviedla na túto planétu. Prvýkrát si prišiel ako Stvoriteľ, druhýkrát ako Spasiteľ. Ďakujem Ti za oboje.