Prestaň z vlastného uváženia! (Český ekumenický preklad: „Z vlastního rozumu toho zanech!“) (Prísl 23,4)

Táto veta nás vyzýva neangažovať sa, neinvestovať svoju vnútornú energiu. Konkrétne tu môžeme zachytiť, že je potrebné čosi zanechať, niečoho sa zrieknuť, od niečoho upustiť. Od čoho? Možno od bohatstva, ako hovorí predchádzajúca veta tohto verša. Možno pokyn „prestaň! (zanech!)“ znamená nelipnúť na ničom. Kvôli komu alebo prečo to nemáme robiť? Čo má byť podnetom toho, aby sme na niečom nelipli? Český ekumenický preklad má „vlastný rozum“, to znamená samostatné uvažovanie. Predpokladá sa teda, že máme rozum, sme schopní rozumovej aktivity a racionálneho uvažovania. Dokážeme rozlišovať veci dôležité od nedôležitých, dobré od zlých.
Vzhľadom na to, že je tu tento príkaz, tak sa to zrejme ešte nedeje – ešte nepoužívame rozum tak, ako by sme mali. Ešte neuvažujeme samostatne a racionálne, stále musíme pracovať na tom, aby sme vedeli rozlišovať a aby nás všetka táto aktivita k niečomu doviedla. Ešte sme teda stále k všetkému pripútaní..
Tento pokyn dáva nášmu životu s Bohom dva podnety – dôraz na racionálne uvažovanie a dôraz na nelipnutie. Podnecuje nás k tomu, aby sme uvažovali a vyvodzovali z toho dôsledky (aby sme konali racionálne). Alebo aby sme aspoň na základe svojej schopnosti rozlišovať dokázali zanechať, zriecť sa a upustiť od všetkého, čo je potrebné zanechať, čoho je potrebné sa zrieknuť.
Čo to je?
To text nehovorí (možno je to blahobyt), ale môžeme sa to dozvedieť, keď sa spýtame Hospodina.

Hospodine, povedz nám, prosím, na čom nemáme lipnúť, od čoho máme upustiť a čoho sa máme zriecť. Pomôž nám konať rozumne. Ďakujeme Ti za to, čo sme sa o sebe z tohto textu dozvedeli.

Jiří Beneš