Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Evanjelium podľa Matúša 5,43-45
Chceš sa podobať Bohu? Ak áno, pozorne a opakovane si prečítaj verše 43-45.
Spomeňte si na text Mat 5,20. O koľko musí naša spravodlivosť prevyšovať spravodlivosť zákonníkov a farizejov? Ježiš ďalej vysvetľuje, čo myslí touto „extrémnou“ spravodlivosťou. Je to spravodlivosť pre farizejov celkom nepredstaviteľná. Ježiš hovorí, že nesmieme mať nenávistné myšlienky, zmyselné túžby ani sa kvôli hocičomu rozvádzať a že naše myšlienky a reč musia byť čisté.
Zdá sa, že verše 38-42 sú úplným vyvrcholením, keď Ježiš hovorí, že nemáme dokonca ani odplácať tým, ktorí nám nejakým spôsobom ublížili. Avšak text vo veršoch 43-45 prekonáva všetky mysliteľné hranice. Jedna vec je, že ťa udriem, keď si predtým udrel ty mňa. Ale niečo úplne iné je chcieť, aby som ťa miloval, keď mi robíš zle, a aby som sa za teba modlil, keď ma zneužívaš a prenasleduješ.
V súvislosti s tým, čo znamená mať spravodlivosť, ktorá prevyšuje spravodlivosť zákonníkov a farizejov, Ježiš skutočne zachádza do úplného extrému. Ako by to mohol niekto dokázať? Veď to nie je normálne.
Máte pravdu. Milovať svojich nepriateľov nie je normálne – ale je to kresťanské. Niekoľko nasledujúcich veršov nám povie, prečo je to kresťanské. Kľúčovým slovom je tu „aby“. Máme milovať svojich nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí na nás pľujú, „aby sme boli synmi svojho Otca v nebesiach“. Taký je Boh. Zosiela dar slnečného svitu i dar dažďa na tých, ktorí ho milujú, aj na tých, ktorí ho nenávidia. Svojho Syna dal, aby zomrel za jeho nepriateľov. (Rim 5,8) A aj Ježiš sa modlil za tých, ktorí ho poslali na kríž.
Máme to robiť každý deň, aby sme boli ako Otec. Ellen Whiteová dokresľuje celkový obraz Božích detí slovami: „Len Božia láska nás môže zmeniť na láskavých a prívetivých nielen k tým, čo sa nám páčia, ale aj k tým, čo robia chyby, blúdia a hrešia… Dôkazom, že patríme do Božej rodiny, nie je ani spoločenské postavenie, ani pôvod, ani národnosť a farba pleti, ba ani náboženská príslušnosť. O tom môže svedčiť len láska zahŕňajúca všetkých ľudí… Láskavosť voči nevďačným a zlým ľuďom a dobré skutky konané bez nároku na odmenu patria k hlavným rysom členov nebeskej rodiny. To je spoľahlivé znamenie Božieho kráľovstva a Božie deti ním svedčia o svojom vznešenom postavení.“ (MB 79; MB 75)
