Bože, zmiluj sa nado mnou podľa svojej milosti! Zotri moje ťažké priestupky! Dôkladne zo mňa zmy moju vinu, očisti ma od môjho hriechu! Veď ja viem o svojich previneniach, svoj hriech mám stále na mysli.

Ž 51,3–5

Dávida mravne ochromovalo trvalé vedomie vlastného prestúpenia Božieho zákona. Pred pádom do hriechu bol Dávid odvážny a energický, teraz bol celkom ľahostajný a nerozhodný. Veľmi sa zmenil. Keď si uvedomoval svoj hriech a jeho ďalekosiahle následky, bol človekom celkom zlomeným. Pred ľudom bol krajne pokorený. Jeho doterajšie úspechy a blahobyt pripisovali ľudia jeho svedomitej poslušnosti voči Božím prikázaniam. Keď sa však Izraelci dozvedeli o jeho hriechu, strácali pred hriešnym životom zábrany. Jeho vážnosť vo vlastnej rodine veľmi utrpela, takisto úcta a poslušnosť zo strany synov. Pocit vlastnej viny mu bránil karhať hriech iných a odzbrojoval ho, keď sa mal zasadzovať o spravodlivosť vo vlastnom dome. Zlým príkladom vplýval na svojich synov. Prirodzené následky Boh neodvrátil; nechal veciam zákonitý priebeh, čo Dávida zasiahlo ako prísny trest.

Jeho vplyv na národ výrazne ochabol. To všetko podporovalo zámery jeho syna Absolóna, ktorý začal čoskoro snovať nebezpečné úklady. Absolón začal žiť a správať sa, akoby bol kráľom. (PP 556.550; PP 729.722–724)

Veľký Bože, niekedy si život poriadne skomplikujeme. Ďakujeme, že napriek tomu nás nezavrhuješ a milostivo sa k nám skláňaš.