V bázni pred Hospodinom je silná nádej človeka i jeho synom je on útočišťom. Príslovia 14,26

Ak sa vo svojej nevedomosti dopustíme chybných krokov, Spasiteľ nás neopustí. Nikdy nemusíme mať pocit, že sme sami. Našimi spoločníkmi sú anjeli. Je s nami Utešiteľ, ktorého Kristus sľúbil poslať vo svojom mene. Na ceste do Božieho mesta niet ťažkostí, ktoré by tí, čo Bohu dôverujú, nemohli prekonať. Neexistujú nebezpečenstvá, ktorým by nemohli uniknúť. Nie je žiaľ, zármutok ani ľudská slabosť, na ktoré by Boh nemal liek.
Nikto nemusí byť bezradný a zúfalý. Môže sa stať, že vám satan bude našepkávať: „Tvoj prípad je beznádejný. Si nepolepšiteľný.“ No v Kristovi máte nádej. Boh nás nevyzýva zvíťaziť nad hriechom a pokušením vo vlastnej sile. Prosí nás, aby sme prišli bližšie k nemu. Čaká, aby nás mohol oslobodiť od akýchkoľvek ťažkostí, ktoré trápia a deprimujú našu dušu i telo.
Ten, ktorý vzal na seba podobu človeka, súcití s utrpením ľudstva. Kristus nielen pozná každého človeka, jeho zvláštne potreby a skúšky, ale pozná i všetky situácie, ktoré nás rozčuľujú a privádzajú do rozpakov. Jeho ruka sa láskavo a nežne vystiera ku každému trpiacemu dieťaťu. Tým, ktorí najviac trpia, prejavuje najviac svojej lásky a súcitu. Kristus cíti s našimi slabosťami. Túži po tom, aby sme svoju neistotu a problémy zložili k jeho nohám. (MH 249; CZ 178.179)

Drahý Kriste, ďakujeme, že všetky svoje problémy môžeme odovzdať Tebe.