Farizeji a zákonníci povedali Ježišovi: „Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú.“ Ježiš im povedal: „Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť.“ Luk 5,33.34

Starozmluvný ľud sa postil, aby preukázal svoju túžbu po príchode Mesiáša. Mnohí sa dnes po dvoch tisícročiach pýtajú: Máme sa postiť? Veď Ježiš je medzi nami, musíme sa postiť? Postiť sa, umŕtvovať svoje ego, obetovať sa, zapierať sa je veľmi užitočné pre môj osobný duchovný rast, ale i telesné zdravie. Pôst nemusí nevyhnutne znamenať nejesť mäso, obliekať sa do vrecoviny, posýpať sa popolom. To dnes „neletí“. Pre mňa, dnešného kresťana, je pôstom ovládanie mojej vôle, pohľadov, návykov, ktoré ma zvádzajú k zbytočnému leňošeniu, mrhaniu času pri počítači, hrách a stránkach, ktoré ohrozujú moju mravnú čistotu. Môže to byť aj sklon k prejedaniu, užívaniu si luxusu, kým niekto vedľa mňa nemá pro-striedky ani na to najnevyhnutnejšie. Pôst je otvorenie srdca pre potreby blížnych. Pôstom je aj prijímanie bolesti, choroby, nepríjemných ľudí, prísneho šéfa, učiteľa, ktorý na mne „sedí“. Aj plnenie každodenných povinností môže byť formou pôstu a sebazapierania.
Dôležitá je však motivácia. Ak je ňou láska k Bohu a túžba po užšom kontakte s Ním, tak je to v poriadku. Potom sú vedľajšie účinky, ako zdravie duchovné, telesné či sociálne, len pridané.
Vidím, že možností, ako sa postiť, je veľa. Budem premýšľať, čo môže byť pre mňa účinným pôstom, najmä keď Ježiš hovorí:
„Tento duch nevychádza nijak inak, len modlitbou a pôstom.“ (Matúš 17,21)