Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie? Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi peniaz, ktorým sa platí daň! — A tak mu priniesli denár. Opýtal sa ich: Čí je tento obraz a nápis? Cisárov, odpovedali mu. Nato im povedal: Odovzdávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie! Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli. Mat 22,15-22

Posledné hodiny pred smrťou na kríži trávi Ježiš zvláštnym spôsobom. Veľkňazi, starší, farizeji a saduceji sa predbiehajú v úsilí, kto mu prvý nastraží pascu, do ktorej sa konečne chytí. Nemôžu sa dočkať chvíle, keď ho konečne obvinia pred zástupcami rímskej moci.
Po dvoch podobenstvách, ktoré porozprával izraelskej „duchovnej elite“, sa chvíľu zdá, že to jeho nepriatelia vzdajú. Čoskoro sa však ukáže, že títo duchovní sa tak ľahko nevzdávajú. Jeden po druhom sa púšťajú do Ježiša. Nakoniec sa na neho vrhnú ako svorka hladných vlkov.
„Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie? Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi peniaz, ktorým sa platí daň! — A tak mu priniesli denár. Opýtal sa ich: Čí je tento obraz a nápis? Cisárov, odpovedali mu. Nato im povedal: Odovzdávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie! Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli.“ (Mat 22,15-22) Čo je podstatou tejto pasce? Ľudia všeobecne nemajú radi dane. Vtedy to bolo o to horšie, že tieto dane sa odvádzali cisárovi, ktorý v očiach jednoduchých ľudí aj vzdelaných duchovných vodcov charakterizoval nenávidenú rímsku nadvládu.
Keď Ježišovi kladú túto otázku, hovoria si: „Keď Ježiš odpovie, že daň cisárovi sa má platiť, zástupy sa na neho nahnevajú a opustia ho. My sa ho potom budeme môcť v tichosti zbaviť. Ak odpovie, aby sme daň cisárovi neplatili, obviníme ho z poburovania. Z tejto pasce nám už neutečie…“ Opäť Ježiša podcenili. On im položil zdanlivo jednoduchú otázku: „Aký obraz máte na svojich minciach, ktorými platíte cisársku daň?“ Keď mu odpovedia, povie im: „Odovzdávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!“ Jeho odpoveď nepobúri zástupy a nemôže ani slúžiť ako zámienka na žalobu. Skutočne odpoveď hodná Majstra.
Vo svojej odpovedi im Ježiš odhalí ich hlavný problém. Tým nie sú dane ani rímska nadvláda, ale stará bolesť národa. Nedržia sa úplne Hospodina. Preto im nemôže žehnať a necháva ich pod rímskou nadvládou. Ak by sa rozhodli naozaj slúžiť Bohu a nie svojmu vlastnému vrecku, Boh by mohol ich situáciu okamžite zmeniť.
Aj my sa často rozprávame o daniach. Nikdy nebudú také nízke, aby sme boli spokojní. Nemá však zmysel stále dookola preberať dane. Svoj čas radšej venujme premýšľaniu o tom, či dávame Bohu to, čo je jeho.
Na rozdiel od štátu, ktorý si daň vyberie aj násilím, náš Boh nás do ničoho nenúti.

Pane, tiež občas radšej diskutujem o všedných záležitostiach, než premýšľam o tom, čo odo mňa v tej chvíli čakáš Ty. Ukáž mi dnes, čo mám urobiť, a daj mi na to chuť aj silu.