Nato prišli farizeji a saduceji a pokúšali ho. Žiadali, aby im ukázal znamenie z neba. On im však odpovedal: Keď nastane večer, hovoríte: Bude pekne, nebo sa červenie. A ráno: Dnes bude nečas, nebo je červené a zachmúrené. Vzhľad oblohy viete posúdiť a znamenia čias neviete? Zlé a cudzoložné pokolenie si žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak Jonášovo znamenie. Nechal ich tam a odišiel. Mat 16,1-4

Stretávam sa s ľuďmi, ktorí hovoria, že by uverili, keby im dal Boh jasný dôkaz, že existuje. Keď sa ich spýtam, ako by to podľa nich malo vyzerať, väčšinou nevedia.
Predstavme si, že takýto človek vysloví konkrétnu vec, ktorú by mal Boh urobiť, a Boh to urobí. Naozaj potom uverí? Alebo začne hľadať dôvody, prečo v Boha vlastne neveriť? Za Ježišom prišli saduceji a farizeji, ktorí sa inak väčšinou hádali. Teraz sú zrazu kamaráti, pretože majú spoločného nepriateľa – Ježiša. Prečítajme si, čo ich trápilo.
„Nato prišli farizeji a saduceji a pokúšali ho. Žiadali, aby im ukázal znamenie z neba. On im však odpovedal: Keď nastane večer, hovoríte: Bude pekne, nebo sa červenie. A ráno: Dnes bude nečas, nebo je červené a zachmúrené. Vzhľad oblohy viete posúdiť a znamenia čias neviete? Zlé a cudzoložné pokolenie si žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak Jonášovo znamenie. Nechal ich tam a odišiel.“ (Mat 16,1-4) Kedysi som sa na Ježiša hneval, že týmto ľuďom nedal jasné znamenie. Mohol tak získať dobrých spojencov v snahe zreformovať judaizmus. Ale potom som si uvedomil, že títo učenci dostali od Ježiša už tisíce znamení.
Keď Ján Krstiteľ vysiela z väzenia za Ježišom svojich učeníkov s otázkou, či je Mesiášom, Kristus hovorí: „Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych a chudobným sa hlása evanjelium. Blahoslavený je ten, čo sa na mne nepohorší.“ (Luk 7,22.23) Jánovi tieto znamenia stačili. Keď neskôr prichádza kat, aby mu sťal hlavu, Ján zomiera vo viere, že Ježiš ho jedného dňa vzkriesi a potom budú spolu žiť naveky.
Saduceji a farizeji nie sú odkázaní na správy od svojich žiakov. Tieto znamenia videli na vlastné oči. Počuli chvály od tisícov uzdravených a nasýtených ľudí – Židov i pohanov. Boli pri tom, keď slepí znovu uvideli svetlo a tváre ľudí. Pri ceste zazreli barly, ktoré tam zahodili chromí, pretože ich už nepotrebovali. Mohli sa stretnúť s príbuznými tých, ktorých Ježiš zbavil malomocenstva. Mohli dokonca zažiť vzkriesenie mŕtvych ľudí.
Neviem si predstaviť, aké väčšie znamenie im Ježiš mohol dať. Ale on im ho vlastne ponúka. Hovorí o znamení proroka Jonáša. Už raz im niečo podobné povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie, no znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša: Tak ako bol Jonáš v útrobách veľkej ryby tri dni a tri noci, tak bude aj Syn človeka v lone zeme tri dni a tri noci.“ (Mat 12,39.40) Keď bol Ježiš ukrižovaný a pochovaný, na tretí deň vstal z mŕtvych. Saducejom a farizejom však nestačilo ani to. Stali sa dôkazom toho, že keď niekto nechce veriť, nepomôže mu, ani keby zostúpil anjel z neba. Ľudová múdrosť hovorí: „Keď niekto nechce, je to horšie, ako keď nemôže.“

Pane, ďakujem, že som Ťa mohol poznať. Ďakujem, že si sa pre mňa stal Baránkom, ktorý sa za mňa obetoval. Vďaka Tvojej obeti na kríži môžem vnímať, ako veľmi ma miluješ.