Ježiš mu odpovedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi. Mat 16,17-19

Dnes sa chcem spolu s vami zastaviť pri Ježišových slovách, ktoré sú vykladané dvojakým spôsobom. Katolícki a evanjelikálni teológovia sa vo svojich názoroch na tento Ježišov výrok rozchádzajú.
Ježiš sa najprv spýta učeníkov, za koho ho ľudia považujú. Potom im položí druhú, zdanlivo jednoduchú otázku: „A vy ma za koho pokladáte?“ Peter ani chvíľu neváha a odpovedá: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Matúš vo svojom evanjeliu zaznamenáva, ako tento rozhovor pokračoval. „Ježiš mu odpovedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi.“ (Mat 16,17-19) V tomto texte sú dva podobné termíny – „petros“ a „petra“. Ak by som ich zaradil do slovenského textu, vyzeral by takto: „A ja ti hovorím: Ty si PETROS a na tej PETRA postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Spor je o to, čo tieto dva termíny znamenajú, a prečo ich Ježiš vôbec použil. Termín „petros“, ktorým Ježiš pomenoval Šimona Petra, znamená kameň, kúsok skaly alebo niekedy tiež opracovaný kamenný kváder určený na stavbu. Druhý termín „petra“ Ježiš používa na opis základu cirkvi. Tento termín prekladáme do slovenčiny slovom skala. Ježiš teda Petrovi hovorí, že je kameň. A potom dodá, že svoju cirkev založí na skale.
Podľa katolíkov tu Ježiš hovorí, že svoju cirkev vybuduje na Petrovi. Petra považujú za prvého rímskeho biskupa. Veria, že z tohto textu plynie exkluzivita všetkých rímskych biskupov – pápežov, ktorí postupne nastupujú na pápežský trón.
Protestantskí teológovia týmto Ježišovým slovám rozumejú tak, že Peter je „stavebným kameňom“, súčasťou stavby chrámu – cirkvi založenej na skale, ktorou je sám Kristus. V tomto duchu Pavol napísal: „Ak niekto kazí Boží chrám, toho Boh zničí; lebo Boží chrám je svätý a tým ste vy!“ (1Kor 3,17) Stretol som sa so zaujímavým výkladom termínu „petros“. Vraj v tej dobe sa tak nazývali špeciálne kvádre určené na stavbu chrámov. Kamene sa hneď v kameňolome opracovali do stanovených rozmerov. Potom dostali svoje číslo. Každý kameň v stavbe mal svoje číslo a tým aj miesto, kam presne zapadol.
Neviem, aké číslo má Petrov „petros“. Neviem ani to, aké čísla majú kamene, ktoré predstavujú ďalších Ježišových učeníkov, vrátane Mateja, ktorý nahradil zradcu Judáša. To nie je podstatné.
Dôležité je, že sú ešte ďalšie kamene – tie naše „petros“. Tiež majú svoje miesto v chráme, ktorý z nich Boh stavia. Teší ma, že som „petros“ a mám konkrétne miesto v cirkvi a v Božom kráľovstve, kam patrím.

Pane, som rád, že cirkev nestojí na človekovi, ale na Tebe. Ty si jediný základ, ktorý sa nikdy nepohne. Som tiež rád, že aj ja som „petros“, ktorý má miesto nielen v cirkvi, ale aj v nebi.