Kamkoľvek pôjdeš ty, tam pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. Rút 1,16

Život Noemi bol jednou veľkou tragédiou. V dôsledku veľkého hladu prišla doma o celý svoj majetok. Keď ušla s rodinou do cudziny, zomrel jej muž i obaja synovia. Pod jednou strechou ostali tri vdovy. Horšie to už byť ani nemohlo.
Z biblického textu sa nedočítame, ako zbožne Noemi žila ani ako vyznávala svoju vieru. Nevieme, ako svojim nevestám vysvetlila, prečo na ich rodinu tak kruto doľahla ruka Hospodinova. Napriek tomu, že v krátkom čase zažila tri pohreby, nezanevrela na svojho Boha. Svedectvo jej viery muselo byť veľmi silné a predovšetkým pozitívne. Jej nevesta Rút, ktorá sa tiež stala obeťou nešťastia, sa napriek všetkému rozhodla prijať jej Boha za svojho. Čo sa asi naučila o Bohu Izraela z postoja svojej svokry k rodinnej tragédii?
V ťažkých životných skúškach niektorí ľudia úplne zanevrú na Boha, zatiaľ čo iní sa k nemu o to viac primknú. Od čoho to závisí? Nevšedný a dojímavý príbeh vzťahu medzi svokrou a nevestou má nádherné rozuzlenie. Meno Rút objavujeme dokonca v rodokmeni Ježiša Krista.
Zbožnosť je postoj k Bohu, ktorý vyjadrujeme práve vtedy, keď všetko zlyhalo. Zbožnosť nie sú reči ani gestá. Je to jednoducho nákazlivo pozitívny postoj k životu napriek prehrám a tragédiám. A to všetko vďaka živému Bohu.

Pane, pomôž, aby nás ťažké životné situácie neobrali o vieru, ale ešte viac pritiahli k Tebe.

Stanislav Bielik