Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Marek 3,13

Pre mnohých je veľký problém správne sa rozhodnúť. Možno aj preto, že sa boja rozhodnúť, vôbec sa nejako rozhodnúť!
Nevedia, akým smerom sa uberať, akú profesiu vyskúšať alebo aký životný stav zaujať.
Keď sa pozrieme na apoštolov, zdá sa nám, že oni v tom mali celkom jasno. Vedeli, že si ich Ježiš povolal, a rozhodli sa. Nevieme, prečo si vybral práve ich a práve takýmto spôsobom, ale vieme, že ich povolal preto, aby boli s ním. Tak je to aj s naším povolaním. Nevieme, prečo práve nás, ale vieme, že chce, aby sme boli s ním. Už od rána nás volá k sebe a my môžeme prísť s krátkou modlitbou či myšlienkou k nemu. Pozýva nás, aby sme si uvedomili jeho blízkosť a to, že je neustále s nami. Posilňuje nás vo všetkom, čo robíme. Rozhodnutie však necháva na nás. Ak ale nie sme pri ňom, tak sa pravdepodobne ani nevieme rozhodnúť. Mnohí naši predkovia vedeli, čo majú robiť a ako sa správne rozhodnúť, lebo verili Bohu a žili s Ježišom. Už len to že sme tu my, je dôkazom, že sa rozhodli správne. Ježiš sa tiež rozhodol. On sa rozhodol aj mňa zavolať a čaká, že k nemu prídem. Boh má pre mňa niečo pripravené. Potrebujem teda odovzdať život do Jeho rúk, nechať si od Neho poradiť a vykročiť možno aj do neznáma. Ak to bude s Ním, tak to bude to najväčšie rozhodnutie, lebo to bude rozhodnutie pre život s Bohom.
„Ak sa vám však nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyvoľte, komu chcete slúžiť… Ja však a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi.“ (Jozua 24,15)