Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme. Navyše moja múdrosť stála pri mne. Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel, nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti, lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy… Niet trvalého zisku pod slnkom. Kazateľ 2,9-11

„Svetská sláva, poľná tráva!“ hovorí staré pravdivé príslovie. Dnes ťa ľudia vítajú ako kráľa, zajtra budú kričať: „Ukrižuj!“ Napriek tomu sa o slávu usilujeme. Snívame o tom, že raz…
Šalamún bol taký slávny a bohatý, že si mohol dovoliť všetko, na čo si pomyslel. Králi z celého sveta prichádzali do Jeruzalema, aby sa na vlastné oči presvedčili, či je pravda, čo sa rozpráva o izraelskom kráľovi. Kráľovná zo Sáby Šalamúnovi priznáva: „Pravdou je, čo som počula doma o tvojich slovách a o tvojej múdrosti. Neverila som však správam, kým som neprišla a nepresvedčila sa. Ako vidno, neoznámili mi toho ani polovicu. Múdrosťou a blahobytom si predstihol povesť, ktorú som počula.“ (1 Kráľ 10,6.7)
Keď kráľ neskôr hodnotí svoj život, vyslovuje zdanlivo nezmyselné slová. V ničom z toho, čo urobil v období, keď sa snažil nájsť zmysel života bez Stvoriteľa, nevidí žiadny úžitok.
Hodnota človeka v dnešnej spoločnosti stojí na princípe, ako ďaleko to dotiahol a aké veľké konto má v banke. Stačí zájsť na cintorín a zistíme, aká je pravda. Aj z tých najslávnejších nakoniec zostane len prach, z ktorého sme všetci stvorení.

Bože, pripomínaš mi, že som Tvoje dieťa. Ak patrím do Tvojej nebeskej rodiny, som slávnejší než najslávnejší pozemšťan. Ďakujem.