Prišla Ježišova matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“ On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.“ Marek 3,31–35

Pravdepodobne každý z nás zažil, či už v škole, v športových kluboch, v mládežníckych strediskách či v cirkvi isté preferencie a privilegované správanie sa vedúcich, učiteľov, či animátorov voči niektorým jednotlivcom či skupinkám vyvolených. Takéto správanie môže byť veľmi nepríjemné, najmä ak nie sme medzi „vyvolenými“. V tejto krátkej epizóde z evanjelia zažívame Ježiša, ktorý neuprednostní malú skupinku ľudí, ktorá by podľa všetkého mala byť na prvom mieste jeho záujmu, keďže ide o pokrvnú rodinu. Ježiš dáva okúsiť tým, ktorí sú okolo neho, čo to znamená byť v jeho srdci, naplno sa venovať tým, s ktorými práve je, lebo práve osoby pri ňom sú v tej chvíli tie najdôležitejšie. Ľudia, ktorí načúvajú Ježišovým slovám, plnia Božiu vôľu tým, že sú pozorní na to, čo im hovorí, sú v Božom strede, sú v jednom dome s Bohom, sú v Bohu a nie mimo neho, vonku, vzdialení. Ježiš nás dnes volá vstúpiť do domu a byť v jeho strede – a tak byť jeho matkou, sestrou či bratom.
Čo tak skúsiť dnešný deň venovať 100 percent svojej pozornosti ľuďom, ktorých stretnem, bez toho, aby som v ich prítomnosti sledoval Facebook, Instagram, správy či iné veci, a dať im pocítiť, že sú pre mňa v tejto chvíli najdôležitejší.
„Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.“ (Ján 15,7)