Hospodin povedal Abrámovi: Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať. No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. Ty však odídeš v pokoji k svojim predkom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe. Prvá Mojžišova kniha 15,13-15

Abráma trápi, že nemá potomka, teda dediča. Hospodin mu sľubuje, že sa dočká syna, hoci on i jeho žena Sára sú už vo veku, keď sa ľudia starajú skôr o vnúčatá. Práve vek je na príčine, že Abrám pochybuje o tom, čo počuje. Boh svoj sľubzopakuje a pridá proroctvo, ktoré pochybujúcemu pútnikovi otvára pohľad do štyri storočia vzdialenej budúcnosti. Až potom dodá, že Abrám bude žiť v pokoji až do smrti, ktorá nastane „v úctyhodnej starobe“.
Tieto slová dlhé roky unikali mojej pozornosti. Bol som mladý, a tak som sa smrťou veľmi nezaoberal. Potom mi zomrel brat. Krátko po oslave päťdesiatky. Smrť zrazu nebola taká vzdialená a ja som začal premýšľať.
Abrám vďaka tomuto proroctvu získal nadhľad a s ním aj pokoj a vyrovnanosť. Uveril Bohu a ten splnil, čo sľúbil.
V Biblii je veľa sľubov a prorockých vízií, ktoré nám Boh ponúka, aby sme získali rovnaký nadhľad, pokoj a vyrovnanosť ako Abrám. Podmienkou je, že mu musíme dôverovať.

Môj Bože, rád by som vedel, že aj ja zomriem „v úctyhodnej starobe“. Je však na Tebe, ako sa to nakoniec skončí. Tak či onak, chcem Ti dôverovať a žiť s týmto nadhľadom.

Vlastimil Fürst st.