Tí však, čo očakávajú na Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, vznášať sa budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú. Izaiáš 40,31

Kresťania a nekresťania premýšľajú celkom odlišne, keď ide o slovíčko „nádej“. Nekresťania zvyčajne pod slovíčkom „nádej“ myslia na dúfanie v niečo, čo chcú, a chápu to ako „možno“ alebo „snáď“ sa to stane. Alebo na to myslia ako na niečo, čo si želajú, alebo po čom túžia. Ako napríklad: „Dúfam, že tento rok nebudem mať chrípku,“ alebo „dúfam, že zajtra nebude pršať“.
Na rozdiel od nich kresťania vedia, že skutočná „nádej“ je zakotvená v Pánovi! Ak zistíte, že si hovoríte: „Dúfam, že“, začnite sa modliť k Bohu, aby vám dal väčšiu dôveru v Neho. Pamätajte, že keď sa o niečo modlíte, tak „začne konať Boh“ a vy sa môžete spoľahnúť na to, že Boh urobí to, čo je pre vás najlepšie – a nie s náznakom pochybnosti vyslovené: „dúfam“, že… Niekedy to, čo „si myslíte“, že chcete, vôbec nie je to, čo skutočne chcete a potrebujete. Keď „máte nádej v Pánovi“, tak viete s pevnou istotou, že Boh dodrží svoje Slovo. Môžete úplne dôverovať Ježišovi, keď hovorí, že vás miluje a chce, aby ste s ním strávili celú večnosť. Biblia hovorí: „Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, a tí, čo sa nádejajú na jeho milosrdenstvo.“ (Žalmy 147,11)
„Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú cnosť a osvedčená cnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rimanom 5,2–5)