Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte máličko a svet ma už viac neuvidí. Ale vy ma uvidíte, pretože ja žijem, aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy ste vo mne a ja vo vás. Evanjelium podľa Jána 14,18-20
Aj najmenej chytrý učeník sa po týchto slovách musel dovtípiť, že Ježišovi sa prihodí niečo strašné – a teda aj im. Ich život bol predsa úzko spätý s tým jeho. Kvôli nemu sa vzdali úplne všetkého. A teraz Ježiš nehovorí o ničom inom, než o akomsi odchode a smrti na kríži. Takto si mesiášstvo nepredstavovali. Rozhodne čakali iný „benefit“ za to, že sa pre tohto charizmatického učiteľa všetkého vzdali. Od chvíle, keď ho začali nasledovať, im budúcnosť nikdy nepripadala taká temná a beznádejná, ako teraz.
V tejto ťaživej predtuche im Ježiš hovorí, že ich nenechá ako siroty. Inými slovami vyjadruje rovnakú myšlienku, akou svoju reč začal: „Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa!“ „Zasa prídem,“ povedal Ježiš. (Ján 14,1-3) Myslel tým svoj druhý príchod na konci časov.
U Jána 14,18 má však na mysli oveľa skorší návrat. Zanedlho ho svet (teda tí, ktorí sa o neho a jeho posolstvo nezaujímali) už neuvidí (zomrie a bude pochovaný). „Ale vy ma uvidíte,“ hovorí Ježiš svojim učeníkom. A to sa naozaj stalo po jeho vzkriesení. Učeníci v nijakom prípade neosireli. Po troch dňoch strávených v hrobe sa im Ježiš opäť ukázal. A prostredníctvom „Tešiteľa“ alebo „Pomocníka“ bol s nimi aj vtedy, keď už na svete nebol fyzicky prítomný.
Ježišov sľub neznamená len to, že nebudú opustení. „Pretože ja žijem,“ sľubuje svojim nasledovníkom, „aj vy budete žiť.“ Jednou z najúžasnejších zvestí evanjelia je, že sa Ježiš o svoje víťazstvo nad smrťou podelí s každým svojim nasledovníkom.
Tieto postrehy z učeníctva sú pre každodenné chodenie s Kristom veľmi dôležité. Sú dni, keď sa cítim skľúčený, opustený a bez nádeje. Dobrá správa je, že nie som sirota, za akú sa v takých chvíľach považujem. Mám nebeského Otca, vzkrieseného Pána, mocného Pomocníka a záruku večného života. Možno mám dnes sklon podľahnúť beznádeji. Ale viem, čo v takej chvíli potrebujem – obrátiť svoj zrak vo viere k Ježišovi.
