Ale otec mu povedal: Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa. Evanjelium podľa Lukáša 15,31.32

Aká tragédia stráviť celý život v otcovom dome a nikdy nepochopiť, čo nosí otec vo svojom srdci. Ešte horšie je stráviť celý život v cirkvi a nikdy sa nevyrovnať s Otcovou láskou a milosťou.
V súvislosti so starším synom sa na chvíľu vrátime k podobenstvu o stratenej minci z Lukášovho evanjelia 15. Nablýskaná minca vyzerá na prvý pohľad možno krásne, ale pritom je stratená. Ako obyčajná minca nemá zmysel pre duchovnú realitu. Pod dojmom vlastnej vonkajšej okázalosti dokonca ani netuší, že sa stratila. Ale stále sa nachádza v dome, v kostole, v synagóge.
Týmto podobenstvom sa Ježiš vracia k farizejom, ktorí sa (vo veršoch 1 a 2) nachádzali medzi jeho poslucháčmi. Keď sa Ježiš prihovára zástupu obyčajných ľudí (bežní hriešnici), ktorí síce vedeli, že sú stratení, ale nevedeli, čo si s tým počať, hovorí im podobenstvo o stratenej ovci. Načúvajúcim výbercom daní, ktorí boli v srdci rebeli a užívali si nečestne získané prostriedky, povedal podobenstvo o stratenom synovi. Zákonníci, farizeji a ďalší „poctiví“ príslušníci cirkevného spoločenstva dostávajú dvojnásobné poučenie. V podobenstve o bezduchej minci a o ťažko pracujúcom „cirkevníkovi“, u ktorého sa síce na prvý pohľad zdá, že je všetko v poriadku, ale ktorý je celkom stratený a ani o tom nevie.
Ježiš končí toto podobenstvo príbehom o staršom synovi, ktorý vôbec nerozumie, prečo Boh miluje oslavy. Starší syn je kritický voči iným a ľutuje sám seba. Napriek tomu aj on by mohol mať svoju párty. Stačilo by o ňu požiadať. Tragédiou starších synov je, že otcovi vôbec nerozumejú. Zahrievajú kostolné lavice a na všetko sa sťažujú, dokonca aj na milosť.
Príbeh sa končí tým, že otec odchádza do tmy, aby si získal srdce staršieho syna. Ide ho hľadať, podobne ako žena hľadá mincu.
Najviac frustrujúce na tomto podobenstve je to, že sa nedozvieme, ako všetko dopadlo. Nie je tu žiadny koniec. Som to totiž ja a ty, kto sa nachádza kdesi vonku v tme. Boh sa nás pýta, či chceme ďalej rozmýšľať ako najatý služobník, alebo sa konečne rozhodneme stať sa jeho skutočným synom alebo dcérou.