Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Ján 3,16.17

Tretia kapitola Jánovho evanjelia patrí medzi najznámejšie v Biblii. Ide o nočný rozhovor Ježiša Krista s učencom Nikodémom. Ježiš, pretože vie (Jn 2,25), čo sa odohráva vo vnútri človeka (Nikodéma), hneď v úvode obráti ich diskusiu k téme znovuzrodenia. A na to je potrebné prihliadnuť aj vo chvíli, keď premýšľame o dnešnom texte. Aj v ňom totiž Ježiš rozvíja tému znovuzrodenia. A tak mi dovoľte niekoľko myšlienok o tom, ako rozumiem pojmu znovuzrodenia vo svetle verša Jn 3,16.
Lebo Boh miluje: Znovuzrodenie je akt Božej lásky k svetu. Človek je znovuzrodený (znovu-splodený) vďaka láske podobne ako pri narodení dieťatka.
Miluje svet: Boh túži znova splodiť – dať nový život každému jednému z nás, tak aby sme sa všetci mohli stať jeho deťmi. Nevyberá si.
Znovuzrodenie má povahu daru. Je nám darované z čistej lásky. Ničím si ho nemôžeme zaslúžiť ani spôsobiť.
Naše znovuzrodenie bolo pre Boha veľmi bolestivým okamihom podobne, ako pôrod bolí každú mamičku.
Znovuzrodenie nie je vyššia duchovná úroveň než viera samotná. Znovuzrodený rovná sa veriaci.

Martin Lindtner