Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“

Lukáš 22,17.18

Učeníci spolu s Majstrom jedia veľkonočného baránka. Netušia, že je to poslednýkrát, čo si spolu pripomínajú noc, keď Boh vrátil Abrahámovým potomkom stratenú slobodu.

Ich Majster vie, že o pár hodín zomrie, potom bude vzkriesený a o niekoľko dní sa vráti k svojmu Otcovi do neba. Preto počas tejto Veľkej noci ustanoví dva nové obrady.

Prvým je „umývanie nôh“. Keď Ježiš umyl učeníkom nohy, povedal im: „Uvedomujete si, čo som vám urobil? Vy ma nazývate Učiteľ a Pán, a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“ (Jn 13,12–15) Druhým obradom je prijímanie chleba a vína.

O tom budeme uvažovať zajtra. Vo chvíli, keď Ježiš vezme do rúk kalich s vínom, vyriekne slová, ktorých význam učeníci vtedy nechápali. Spomenuli si na ne, až keď Ježiš odišiel do neba.

Tento sviatok sa stal pre všetky generácie kresťanov pravidelnou pripomienkou dňa, keď im Pán opäť podá kalich. Dovtedy si ho máme podávať navzájom. Večera Pánova nemá byť len pripomienkou minulosti. Umývanie nôh a prijímanie symbolov Kristovej obete sa majú diať v atmosfére radostného očakávania Ježišovej nebeskej hostiny.