A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár čerstvej vody ako môjmu učeníkovi; amen, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu. Evanjelium podľa Matúša 10,42

Mnohí z nás vidia veci presne naopak, než v skutočnosti sú. Myslíme si, že o našej účasti v Božom kráľovstve rozhoduje to, či splníme nejakú veľkú a dôležitú úlohu pre Pána. Možno sa domnievame, že ide o to, aby sme vedeli čo najviac inšpirovaných veršov a poznali biblickú odpoveď na každú otázku, ktorú dostaneme. Alebo že ide o správny priebeh bohoslužby, o to, koľko času trávime denne s Ježišom na modlitbách alebo či sme ochotní vynaložiť mimoriadne úsilie v misijných aktivitách.
O tejto téme existuje nespočetné množstvo rôznych teórií. Vo väčšine z nich je stredobodom onoho „veľkého“ projektu naše JA. Tým sa však úplne míňame cieľa. Pravé kresťanstvo, ako sme už povedali, je ochota dovoliť Ježišovi, aby sa svojím srdcom naplneným láskou prejavoval každý deň v našom živote. To, čo sme vymenovali na začiatku, môže, ale aj nemusí byť dôležité. Závisí to od toho, aký k tomu máme vzťah. No podať pohár studenej vody smädnému človeku je vždy dôležité.
Naše náboženské predstavy sa ocitnú v problémoch, keď sa snažíme oddeliť Ježišove dve veľké prikázania. Snažíme sa uctievať Boha svojím srdcom, dušou a mysľou. (Mat 22,37) Potom sa však necháme unášať svojím životom bez toho, aby sme svojich blížnych milovali ako seba samých. (verš 39) Keď nerobia to, čo pokladáme za správne, dokážeme byť voči nim tvrdí a krutí, a to v Kristovom mene.
V tom robíme veľkú chybu. Podobáme sa náboženským fanatikom, ktorých poznáme z dejín. Aj starovekí Židia sa správali podobne. Boli nadšení vonkajšou stránkou náboženstva, ale zabúdali na to, ako majú žiť. Prorok Micheáš sa pýta: „S čím mám predstúpiť pred Hospodina a skloniť sa pred Bohom výsosti?“ Odpoveďou nebolo, že má priniesť nejaký veľký dar. „Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom.“ (Mich 6,6.8) Aj Jakub píše, že „čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a chrániť sa pred poškvrnou sveta“. (Jak 1,27)
Mnohí excelujú v „nepoškvrnenej“ časti tohto textu, ale nevšímajú si jeho zvyšok. Ježiš nebol taký. Denne sa stretával s „nepoškvrnenými“ farizejmi. Práve v tomto kontexte prichádza so svojou teológiou pohára studenej vody. Ľudia, ktorí žijú Ježišovým životom lásky, dostanú svoju odmenu v Božom kráľovstve.