Nabál žil v Dávidovej dobe. Odmietol prejaviť vďačnosť za ochranu, ktorú mu Dávid a jeho muži poskytli. Žil okolo roku 1000 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Samuelova 25

Nabál bol veľmi bohatý človek. (1Sam 25,2) Vlastnil tritisíc oviec a tisíc kôz. Nebol to však príjemný človek. Bol to „surovec hrubého správania“. (verš 3) Keď Nabál a jeho domácnosť oslavovali každoročné strihanie oviec, Dávid k nemu vyslal desiatich mužov. V tom čase Dávid ešte nesedel na tróne. Zhromaždil si malé vojsko, pretože sa potreboval chrániť pred Saulovými vojakmi. Celú sezónu Dávid a jeho muži chránili Nabálove stáda. Nabál o tom, samozrejme, vedel, ale aj v tomto prípade sa prejavila jeho povaha. Nevedel vyjadriť vďačnosť – najmä ak by ho to malo niečo stáť. U bohatých ľudí sa s takýmto postojom stretávame často. Zhromažďujú stále viac a neradi sa delia s inými – a to ani vtedy, keď im poskytli nejakú službu. Našťastie Nabálova žena mala iný postoj. Podarilo sa jej Dávida upokojiť. Príbeh sa končí tým, že keď sa Nabál dozvedel, čo mu Dávid zamýšľal urobiť, dostal infarkt a o desať dní zomrel.

Nabál bol nielen egocentrický a chamtivý, ale aj hlúpy. Abigajil to vedela lepšie ako ktokoľvek iný. Povedala: „Volá sa Nabál a bláznovstvo je v ňom.“ (25,25) Prosperitu a bohatstvo by mala sprevádzať štedrosť a múdrosť. Nabálovi tieto vlastnosti chýbali, najmä múdrosť. Keď sa nám darí po materiálnej stránke, nikdy nezabudnime, že musíme byť múdrymi správcami toho, čo máme. Vždy musíme byť pripravení pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú, a ochotní podeliť sa s nimi o časť svojho bohatstva.

Pane, ďakujem Ti za materiálne požehnania. Pomôž mi byť múdrym správcom toho, čo si mi zveril.