Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu. Vyzliekli ho a obliekli do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli veniec a nasadili mu ho na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: Buď pozdravený, židovský kráľ! Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Mat 27,27-30

Vďaka rozprávkam som už ako dieťa vedel, že správny kráľ má na hlave korunu. Je to symbol práva vládnuť vo svojej krajine. Čím mocnejší a bohatší vladár, tým honosnejšia a drahšia koruna.
Pilát potvrdil trest smrti pre Ježiša. Potom si umýva ruky. Symbolicky tak dáva najavo, že za túto nevinnú smrť nemôže on, ale veľkňaz a zástup, ktorý volal: „Ukrižuj ho!“ Pilát odovzdáva Ježiša vojakom. Oni sa majú postarať o vykonanie rozsudku. „Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu. Vyzliekli ho a obliekli do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli veniec a nasadili mu ho na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: Buď pozdravený, židovský kráľ! Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu plášť a obliekli jeho rúcho. Potom ho odviedli, aby ho ukrižovali.“ (Mat 27,27-31) Vyrastal som v rodine kazateľa. V škole o tom všetci vedeli. Mnohokrát som zažil výsmech a urážky. Nielen od spolužiakov, ale aj od učiteľov. Spomínam si, ako som si v druhej triede prial, aby bol môj otec radšej kuričom v kotolni. Veril som, že by som mal pokoj od tých neznesiteľných posmievačov.
Dnes viem, že by som si veľmi nepomohol. S posmechom a urážkami kvôli svojej viere sa stretávam celý život. Vlastne ich už dnes beriem ako súčasť svojho života. Ľudia totiž nemajú radi, keď sa od nich niekto odlišuje. Často to vedia dať nepríjemne najavo.
Ak prijmem Ježiša Krista, musím počítať s tým, že sa môj život radikálne zmení. To, čo ma predtým priťahovalo a bez čoho som si nevedel predstaviť svoj život, zrazu stratí svoj lesk. Hodnoty, ktoré mi predtým pripadali nudné a nezaujímavé, ma zrazu začnú priťahovať. Túto zmenu si všimnú aj ľudia v mojom okolí. Väčšina mi nebude tlieskať, pretože už s nimi „neťahám za jeden koniec“.
Je to celkom logické. Predstavte si napríklad takého Matúša alebo Zacheja. Kým boli colníkmi, zmyslom ich konania bolo bohatstvo. Možno by sme o nich mohli povedať, že „kradli ako straky“. Takí boli vlastne všetci colníci. Potom ich na ceste životom zastavil Ježiš.
Niečo sa zmenilo. Vlastne nie. Všetko sa zmenilo. Keď Zachej zliezol zo stromu, z ktorého pozoroval Ježiša, vyhlásil: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ (Luk 19,8) Viem, že Ježiš rozumie mojim pocitom. Tiež to nemal ľahké. Pri zatýkaní vyhlásil: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“ (Ján 18,36) Každý, kto sa stretol s Ježišom, hneď spoznal, že nie je z tohto sveta. Stretnutie s Ježišom priviedlo niektorých ľudí k viere. Iní sa mu pre jeho odlišnosť vysmievali a urážali ho. To bol aj prípad rímskych vojakov, ktorí Ježiša bezdôvodne urážali.

Pane, teším sa, že jedného dňa prijmem z Tvojich rúk korunu víťaza. Dovtedy prosím o silu niesť tŕňovú korunu urážok a posmievania.