Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom! Aj potom, keď moja koža bude takto zodratá, zo svojho tela uvidím Boha, svojimi očami ho pri sebe uvidím – nie niekto cudzí. Moje vnútro už hynie túžbou. (Jób 19,25-27)

Slová nášho základného textu vyslovil muž menom Jób. Hneď v úvode rovnomennej knihy o ňom čítame: „V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to dokonalý, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého.“ (Jób 1,1) Napriek tomu zažil v krátkom období niekoľko ťažkých životných rán. Prišiel o veľký majetok a všetky deti.
Prečo sa to všetko stalo? Satan sa domnieval, že hlavný dôvod, prečo Jób slúži Bohu, je akýsi „obchod“ s Hospodinom v štýle: „Ja ti budem verný a ty mi za to požehnáš!“ To, čo si myslel satan, dnes hlásajú mnohí kazatelia. Kážu náboženstvo prosperity. „Boh chce, aby si bol zdravý, bohatý, úspešný, a chce ti to všetko dať! Ver mu a poslúchaj ho!“
Je to lož! V Biblii je veľa prípadov, keď boli ľudia verní až po smrť a nikdy na tejto zemi nedosiahli bohatstvo a prosperitu, dokonca ani zdravie. Vernosť Bohu nám nezaistí blahobyt. Ján Krstiteľ a mnohí ďalší zomreli vo väzení bez toho, aby prežili vyslobodenie.
Jób to vedel, pretože jeho viera nebola založená na tom, že poslušnosť rovná sa prosperita. On veril v záchranu skrze vieru. Vedel, že vyznanie hriechov vedie k ich úplnému odpusteniu. Keď za ním prišli jeho priatelia a snažili sa ho prinútiť, aby si uvedomil, že ho Boh potrestal za jeho hriechy, Jób o nijakom nevedel, lebo všetky vyznal. Vedel, že jeho vzťah s Hospodinom bol v poriadku.
Prečo sa však stalo to, čo sa stalo? Na to odpoveď nedostal. Úvodný biblický text ukazuje, že aj keď nechápal, vedel, že jedného dňa sa s Bohom stretne. Ani smrť mu v tom nemôže zabrániť.
Na čom je postavená naša viera? Berieme nepríjemné veci, ktoré prichádzajú do nášho života, ako skúšky, v ktorých máme „porásť“ a osláviť Boha? Alebo ako zlyhanie našej viery a Boží trest? Je pre nás Hospodin priateľom alebo obchodníkom?
To, čo sa deje okolo nás, nemusí nič hovoriť o tom, že sme urobili niečo zle. Naša viera by nemala byť závislá od okolností, ale od vzťahu so Stvoriteľom.

Pane, ďakujem, že ma učíš viere, ktorá nestavia na tom, čo mi dávaš, ale na tom, čo spolu prežívame. Ďakujem, že medzi nami nie je vzťah ako medzi obchodníkmi, ale ako medzi dôvernými priateľmi.

Jindřich Černohorský