Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! Slepý farizej, vyčisti čašu najprv znútra, aby bola čistá aj zvonka! Matúš 23,26

Vari niet domácnosti, ktorá by neskrývala pred svetom množstvo nepotrebných vecí, niekedy doslova rárohov, zásuvky plné zbytočností, o ktorých sa zdá, že sa možno raz zídu. Plné povaly, skrine, komory, šatníky, špajzy… Keď má na takéto miesto prísť niekto neznámy, „rýchla rota“ urobí poriadok, aby bol prvý dojem či pohľad dobrý.
Túto „snahu“ možno preniesť pomerne ľahko aj do duchovného života. Sústredím sa na to, aby som vyzeral pred ľuďmi čo najlepšie, a preto idem v nedeľu do kostola či modlitebne, dvakrát do roka na spoveď, alebo nejako – okázalo – dám poznať svoje náboženstvo – a to je všetko! Ale, kde je pritom moje srdce? Lebo vnútrom čaše je moje srdce a vonkajškom to, čo vidí okolitý svet. A Ježišovi ide o to, aby som mal svoje srdce čisté, vyžarujúce lásku, aby zo mňa sálala dobrota, porozumenie a obetavosť. Po týchto „tvrdých“ Ježišových slovách sa pýtam: Ako si vyčistiť srdce, kde je možno veľa zbytočností, harabúrd a neporiadku? Celkom iste môžem začať prosbou k Duchu Svätému, aby som bol vnímavejší na Jeho vnuknutia a naučil som sa s ním spolupracovať.
Vnútornú čistotu predstavujú moje pohnútky motivované láskou Boha, ktorý mi už nemôže dať viac, ako mi dal, ktorý už nemôže pre mňa spraviť viac, ako spravil – vzdajúc sa pre mňa svojho Syna!
„Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.“ (Žalmy 51,12)