Počúvajte ma, dom Jákobov, i všetok zvyšok domu Izraela, ktorý som dvíhal od života matky a nosil od narodenia: Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim. Izaiáš 46,3.4

Jednou z hlavných prekážok uzdravenia je sústredenie pozornosti chorého na seba. Mnohí zdravotne postihnutí si myslia, že každý by im mal prejaviť súcit a pomoc. Ich potrebou je však odpútať pozornosť od seba, začať myslieť na druhých a starať sa o nich.
Za postihnutých, zarmútených a malomyseľných je potrebné často sa modliť. A je to správne. Mali by sme sa modliť, aby Boh vniesol svetlo do zatemnenej mysle a potešil zarmútené srdce. Boh vypočúva modlitby za tých, ktorí sú ochotní odovzdávať požehnanie druhým. Ak sa modlíme za zarmútených, mali by sme ich povzbudiť, aby sa sami pokúsili pomáhať tým, ktorí ešte viac potrebujú pomoc. Ak to skúsia, vytratí sa temnota z ich srdca. Ak sa snažíme potešiť druhých, ako sme sami boli potešení, požehnanie sa nám vráti. (MH 256; CZ 183.184)

Pane, pomôž nám viac ako svoje osobné strasti vidieť bolesť a potreby iných. Chceme sami zažiť, že keď potešujeme iných, sami získame požehnanie.